V piatok skolaudovali stavbári a zástupcovia Železníc Slovenskej republiky podkrovné byty na Bazovej ulici. Jeden, najluxusnejší z nich, dostal ako nájomník brat predsedu vlády Mikuláša Dzurindu Miroslav Dzurinda. Hovorca ŽSR denníku SME povedal, že päť bytov, ktoré stáli šesťdesiat miliónov korún, bolo postavených „v rámci sociálneho programu“. Miroslav Dzurinda sa stal po voľbách v roku 1998 riaditeľom divízie železničných koľajových vozidiel ŽSR. Zhovárali sme sa s ním telefonicky.
Pán Dzurinda, kedy sa budete sťahovať do nového bytu na Bazovej ulici?
„Prepáčte, to je, akoby ste chceli, aby som vám dal jedálny lístok.“
Neuvažujete o termíne? Veď už ste za december uhradili účet za plyn.
„Nejdem na obed, lebo som si nepotvrdil obed a mám veľký problém. Nad tým som ja neuvažoval, to je problém mojej manželky, nie môj.“
Ale ten byt poskytli Železnice Slovenskej republiky do nájmu vám, nie vašej manželke. Je na vaše meno.
„Vy nie ste prokurátor. Sú to moje osobné rodinné problémy.“
Nie sú to vaše osobné veci, lebo ten byt bol postavený za štátne peniaze, stál veľmi veľa a je nadštandardný.
„Vy ma nezačnite urážať, lebo vám niečo poviem. Vy si svoje fantazmagorické sny premeňte doma.“
Vám sa nezdá byt, ktorý má dve kúpeľne, kozub, zimnú záhradu a osobitný výťah, nadštandardný?
„Ja sa s vami nebudem baviť. Ak budete mať problém a viete, že niečo nie je v poriadku, konajte. Ale toto, čo ja mám doma, je môj problém.“
Pán Dzurinda, ide o byt postavený za štátne peniaze, nie za súkromné. Keby ste si ho kúpili za súkromné, za svoje peniaze, tak sa vás nebudeme nič pýtať.
„Ja si do súkromia nenechám vstupovať. Ja sa s vami nemienim baviť.“
Takže nám nevysvetlíte pridelenie nadštandardného bytu postaveného za štátne peniaze.
„Ja do vás nedobiedzam, ja zložím, pretože toto, čo ste začali, ja sa urážať nenechám.“
Autor: dam
