Tri štvrtiny mladých ľudí chcú žiť v cudzine

Kde by sa chceli narodiť mladí Slováci? Z ankety a prieskumov vyplýva, že najviac ich chce žiť v USA, no za prácou chodia do Austrálie a NórskaTakmer 50 percent Slovákov je spokojných s tým, kde žijú. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti GFK Slovakia. Na otázku, kde by sa chceli opätovne narodiť, odpovedalo tisíc respondentov vo veku od 15 do 75 rokov.

Prieskum vyšiel v prospech Slovenska najmä preto, že život tu preferuje viac ako 60 percent obyvateľov nad 50 rokov. Z mladých ľudí by túto možnosť volilo len 25,5 percenta opýtaných.

Výsledok ovplyvnil najmä fakt, že po roku 1989 sa otvorili možnosti cestovania, spoznávania nových kultúr a života mimo rodnej krajiny a skutočnosť, že tieto možnosti má šancu využiť skôr mladšia generácia. Staršie ročníky už v rozhodovaní ovplyvňujú priatelia, životný partner, rodina, profesionálna kariéra a vzdelanie.

Mládež má pritom triezve názory na oficiálny život v cudzine. Väčšina Slovákov si myslí, že ak chce niekto získať nové občianstvo, mal by hovoriť jazykom konkrétnej krajiny, rešpektovať jej zákony a inštitúcie a pracovať alebo žiť tam aspoň 5 rokov.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí nedisponuje počtami vysťahovalcov do jednotlivých krajín. Podľa webovej stránky Migration Information Source však Slováci preferujú zo všetkých krajín sveta Spojené štáty americké.

To isté hovoria čísla z Medzinárodnej migračnej správy, ktorú každoročne zostavuje Organizácia Spojených národov. Podľa nej je USA krajina s najvyšším počtom prisťahovalcov vo svete.

Väčšina z prisťahovalcov si vyberá život v Spojených štátoch amerických kvôli rodine. Pre prácu sa mladí ľudia najčastejšie sťahujú do Austrálie a Nórska.

Počet prisťahovalcov zo Slovenska

Čo láka Slovákov za oceán: pokoj, možnosti, peniaze

Do Spojených štátoch amerických odchádzajú ľudia, ktorí tam majú príbuzných, ktorí získali zelenú kartu, turistické alebo pracovné víza, ktorí sa tam oženili, ale aj takí, čo tam žijú načierno. Zaručenou legálnou cestou k práci a občianstvu je len získanie zelenej karty - šanca vyhrať v lotérii o ňu je však jedna k tisícom. Zo známych Slovákov ju má topmodelka Adriana Sklenaříková či herečka Ingrid Timková.

Iný, komplikovanejší spôsob, je vycestovanie do USA na základe pracovného povolenia. Takú cestu absolvovala manažérka Jana Haberová, za ktorú sa zaručila kozmetická firma, pre ktorú za oceánom pracuje. Spôsob života si pochvaľuje: "Žijeme na samote, je tam pokoj." Jej bývalý manžel, spevák Pavol Habera, sa do Ameriky takpovediac "priženil".

Študent žurnalistiky Tomáš Kika zase vycestoval do Ameriky za športovou kariérou, na študijné víza. Rozhodol sa tam trénovať v krasokorčuľovaní, čo považuje za životný štýl. Nová krajina je pre neho "zemou otvorených možností", čo súvisí aj s jeho športovou disciplínou. "Je tu možné dostať čo najkvalitnejšiu starostlivosť, rast i tréningové podmienky."

Profesijný dôvod na cestu do USA mala aj herečka Silvia Šuvadová. V oscarovom Koljovi ju videl americký režisér, ktorý s ňou nakrútil film v Prahe. Na premiéru v Spojených štátoch dostala Šuvadová turistické víza, na ďalšiu cestu si už vybavila pracovné. Na Ameriku nedá dopustiť: "Presvedčila ma tým, že podporuje každého jednotlivca, ktorý sa usiluje v živote niečo dosiahnuť. Cítiť to aj v energii u ľudí. A zároveň tu pociťujem nezvyčajnú slobodu a demokraciu."

Podobnú anabázu si prežila právnička Marta s manželom. Tí sú v Spojených štátoch najdlhšie. Prišli v septembri na víza J-1 a J-2. Po ich vypršaní sa musí držiteľ vrátiť do domovskej krajiny, ak nie je na zozname hľadaných profesií. Existuje však možnosť požiadať o takzvaný objection letter, ktorý vydáva slovenské veľvyslanectvo vo Washingtone a následne o waiver, teda odpustenie 2-ročnej podmienky. Ten už vydáva americký imigračný úrad.

Oni tak urobili, dostali H-1, pracovné víza, a následne zelenú kartu, podmienenú žiadanosťou v profesii. V USA zostávajú. Prečo? Marta: "Predtým preto, že doma som nechcela pracovať pre podivných podnikateľov, teraz už asi preto, aby som mohla zaplatiť deťom školy. A možno aj preto, že sa tu síce veľa pracuje, ale vzťahy v práci sú korektné a v tomto štádiu života by sme už na Slovensku ťažko našli porovnateľnú prácu a finančné ohodnotenie."

(dam, zu, nim)

Autor: JANA SIROTOVÁ