Washington/Skopje/Atény 4. novembra (TASR) - Spojené štáty tento týždeň oficiálne uznali Macedónsko pod jeho ústavným názvom "Macedónska republika", ktorý je 13 rokov predmetom sporu medzi Skopje a Aténami.
"Rozhodli sme sa, že odteraz nebudeme hovoriť o FYROM, ale o Macedónskej republike," povedal dnes vo Washingtone americký predstaviteľ citovaný agentúrou AFP. Ako dodal, zmenu schválil minister zahraničných vecí Colin Powell a do platnosti vstúpila v stredu. Rozhodnutie má odmeniť macedónsku vládu za jej snahy otvoriť krajinu pre multietnickú demokraciu, dodal zdroj, ktorý si neželal byť menovaný. Rozhodnutie oficiálne oznámia v priebehu dňa.
Zmenu postoja Washingtonu - prvé významné zahraničnopolitické oznámenie americkej administratívy po opätovnom zvolené prezidenta Georgea W. Busha - dnes v Skopje potvrdil aj macedónsky prezident Branko Crvenkovski.
"Dnešok je veľkým dňom pre Macedónsko a všetkých Macedóncov, kdekoľvek sú," vyhlásil Crvenkovski. "Mojim posolstvom gréckej vláde a gréckemu ľudu je, že Macedónska republika je silne odhodlaná pokračovať v budovaní priateľských a dobrých susedských vzťahov," dodal.
Po boku prezidenta v čase jeho príhovoru stáli premiér Hari Kostov, ministerka zahraničných vecí Ilinka Mitrevová a predseda parlamentu Ljupče Jordanovski.
Grécky minister zahraničných vecí Petros Moliviatis v tejto súvislosti obvinil Washington, že konal jednostranne a predvolal veľvyslanca USA Thomasa Millera, ktorému odovzdal protestnú nótu. Po stretnutí v krátkom vyhlásení pre novinárov uviedol, že ambasádorovi "zdôraznil mnohé negatívne dopady tohto jednostranného rozhodnutia Spojených štátov".
Grécko od roku 1991 blokuje uznanie Macedónska pod týmto názvom, ktorý považuje za súčasť svojho historického dedičstva a rodisko Alexandra Veľkého. Rovnaký názov má aj provincia na severe Grécka. Atény tvrdia, že názov Macedónsko by v sebe mohol implicitne obsahovať územné nároky zo strany severného suseda.
Kvôli odporu Atén medzinárodné spoločenstvo Macedónsko ako nezávislý štát po rozpade Juhoslávie uznalo až po dlhšom čase pod provizórnym názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, ktorý sa na medzinárodnej scéne ujal pod anglickou skratkou FYROM. Názov Macedónsko oficiálne uznalo len Turecko.
Politicko-sémantické spory sú - bez dosiahnutia akéhokoľvek pokroku - ostatné desaťročie predmetom rokovaní na pôde OSN, kam bývalú juhoslovanskú republiku prijali v roku 1993.
Miliviatis 23. októbra navštívil Skopje, kde diskutoval o prebiehajúcich rozhovoroch o vyriešení sporu.
Rozhodnutie Washingtonu uznať krajinu pod názvom Macedónsko by mohlo otvoriť cestu pre rovnaké rozhodnutie iných krajín.
Grécko v roku 1994 kvôli sporu uvalilo na Macedónsko ročné obchodné embargo. Napätie poľavilo po tom, čo obe krajiny podpísali predbežnú dohodu sprostredkovanú USA. Dohoda vypršala pred dvoma rokmi, jej platnosť je však každý rok automaticky obnovovaná.
USA v júni 2003 vyvolali hnev Grécka, keď v dohode uzavretej medzi Washingtonom a Skopje použili názov "Macedónsko". Po intervencii vtedajšieho šéfa gréckej diplomacie Jorgosa Papandrea americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že "meno Macedónska použité v dohode bolo neoficiálne meno" s tým, že "nejde o uznanie" tejto krajiny pod týmto označením.
Macedónsko je súčasťou Spojenými štátmi vedenej vojenskej aliancie v Iraku.
Grécko a Macedónsko v januári 1996 otvorili svoje diplomatické styčné kancelárie a intenzívne rozvíjajú bilaterálne vzťahy, osobitne v oblasti hospodárstva a obchodu. Grécko je jedným z najväčších investorov v Macedónsku.
Nemecký kancelár Gerhard Schröder v utorok počas návštevy v Skopje vyzval Macedónsko, aby spor vyriešilo, pričom vyhlásil, že by malo rešpektovať historickú senzitivitu Grékov. Po stretnutí s premiérom Harim Kostovom kancelár pripomenul, že na naplnenie snáh Macedónska o vstup do EÚ alebo NATO bude treba súhlas Grécka.
Rozhodnutie USA môže zmierniť napätie, ktoré sa v Macedónsku hromadí pred nedeľňajším referendom o zrušení platnosti parlamentom schválených zákonov, ktoré posilňujú postavenie komunity macedónskych Albáncov. Tí tvoria asi štvrtinu dvojmiliónovej populácie a ich požiadavky na zlepšenie postavenia boli v roku 2001 dôvodom pol roka trvajúcich bojov medzi albánskymi rebelmi a macedónskymi vládnymi silami. Boje v auguste 2001 ukončila Západom sprostredkovaná mierová dohoda, ktorá obsahuje klauzuly o ústavných zmenách v prospech albánskej komunity.
Legislatívnu reformu, ktorá predpokladá decentralizáciu Macedónska, podporujú tak NATO ako aj EÚ, ktoré si želajú, aby nacionalistami iniciované referendum neuspelo.
