Atény 4. novembra (TASR) - Grécky minister zahraničných vecí Petros Moliviatis dnes zrušil svoju cestu na európsky summit do Bruselu. Podľa komuniké dôvodom je "informácia" o tom, že USA v bezprostrednej budúcnosti uznajú Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko pod názvom "Macedónsko".
Hovorca ministerstva Jorgos Kumucakos zároveň oznámil, že Miliviatis ráno predvolal amerického veľvyslanca v Aténach Thomasa Millera. Kumucakos tiež potvrdil existenciu "informácie" o skorom uznaní Macedónska pod názvom, ktorý presadzuje Skopje.
"Takáto informácia existuje. Vzhľadom na ňu a po konzultácii s premiérom (Kostasom Karamanlisom) pán Moliviatis zrušil svoju cestu do Bruselu, kde sa mal zúčastniť na európskom summite," oznámil Kumucakos. "Informoval prezidenta a šéfov politických strán a do svojej kancelárie predvolal ambasádora Spojených štátov Thomasa Millera," dodal.
Grécko od roku 1991 blokuje uznanie Macedónska pod týmto názvom, ktorý považuje za súčasť svojho historického dedičstva. Rovnaký názov má aj provincia na severe Grécka. Atény tvrdia, že názov Macedónsko by v sebe mohol implicitne obsahovať územné nároky zo strany severného suseda.
Kvôli odporu Atén medzinárodné spoločenstvo Macedónsko ako nezávislý štát po rozpade Juhoslávie uznalo až po dlhšom čase pod názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, ktorý sa na medzinárodnej scéne ujal pod anglickou skratkou FYROM. Názov Macedónsko oficiálne uznalo len Turecko.
Politicko-sémantické spory sú - bez dosiahnutia akéhokoľvek pokroku - ostatné desaťročie predmetom rokovaní na pôde OSN, kam bývalú juhoslovanskú republiku prijali pod provizórnym názvom FYROM.
Miliviatis 23. októbra navštívil Skopje, kde diskutoval o prebiehajúcich rozhovoroch o vyriešení sporu.
Rozhodnutie Washingtonu uznať krajinu pod názvom Macedónsko by mohlo otvoriť cestu pre rovnaké rozhodnutie iných krajín. Podľa amerického diplomatického zdroja citovaného agentúrou AFP však "nič nie je oficiálne".
Grécko v roku 1994 kvôli sporu uvalilo na Macedónsko ročné obchodné embargo. Napätie poľavilo po tom, čo obe krajiny podpísali predbežnú dohodu sprostredkovanú USA. Dohoda vypršala pred dvoma rokmi, jej platnosť je však každý rok automaticky obnovovaná.
USA v júni 2003 vyvolali hnev Grécka, keď v dohode uzavretej medzi Washingtonom a Skopje použili názov "Macedónsko". Po intervencii vtedajšieho šéfa gréckej diplomacie Jorgosa Papandrea americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že "meno Macedónska použité v dohode bolo neoficiálne meno" s tým, že "nejde o uznanie" tejto krajiny pod týmto označením.
Grécko a Macedónsko v januári 1996 otvorili svoje diplomatické styčné kancelárie a intenzívne rozvíjajú svoje vzťahy, osobitne v oblastiach hospodárstva a obchodu. Grécko je jedným z najväčších investorov v Macedónsku.
Nemecký kancelár Gerhard Schröder v utorok počas návštevy v Skopje vyzval Macedónsko, aby spor vyriešilo, pričom vyhlásil, že by malo rešpektovať historickú senzitivitu Grékov. Po stretnutí s premiérom Harim Kostovom kancelár pripomenul, že na naplnenie snáh Macedónska o vstup do EÚ alebo NATO bude treba súhlas Grécka.
