Oslo 27. októbra (TASR) - Rozhodnutie Nórska požičať Spojeným štátom do vojny v Iraku v minulom roku vojenské zariadenia aj napriek nesúhlasu tejto severskej krajiny s inváziou dnes vyvolalo ostrú debatu v tamojšom parlamente a vedie tiež k obavám, že Nórsku hrozí zvýšené riziko teroristických útokov.
V marci 2003, krátko pred Američanmi vedenou inváziou, Nórsko na žiadosť americkej strany požičalo Spojeným štátom 25 mobilných laserových navádzacích systémov, určených na navádzanie striel na požadovaný cieľ.
Systémy poslali 10. marca - desať dní pred spustením invázie - oddielom americkej námornej pechoty v Kuvajte.
Odvtedy už Nórsko dvakrát figurovalo medzi štátmi, ktoré označila za potenciálny terč svojich útokov teroristická sieť al-Káida. Odborníci sa domnievajú, že prípadné vnímanie Nórska ako krajiny, ktorá pomáhala Washingtonu v irackej vojne, by mohlo zvýšiť riziko teroristického útoku.
"Keď nás spojenci požiadajú o požičanie zariadenia, je prirodzené povedať áno," uviedol minister zahraničných vecí Jan Petersen, ktorý ešte v minulom roku tvrdil, že akákoľvek invázia bez jej schválenia Organizáciou Spojených národov bude ilegálna.
Vo všeobecnosti Nórsko neposkytuje zbrane krajinám, ktoré vedú alebo sú na pokraji vojny.
Na základe svojho členstva v NATO však Oslo môže bez akýchkoľvek otázok požičiavať zbrane iným členom aliancie. Túto politiku schválil aj parlament.
Hoci vláda oficiálne neporušila žiadne pravidlá, opozičné strany ju dnes kritizovali na pôde zákonodarného zboru za to, že poslancov o svojom kroku neinformovala.
Nórsko, ktoré posilnilo svojimi vojakmi Američanmi vedenú protiteroristickú koalíciu v Afganistane, sa odmietlo pripojiť ku koalícii v Iraku.
