Slovo lobista je na Slovensku nezriedka nadávkou. Pre nezainteresovaných je to človek, ktorý si s politikmi alebo s predstaviteľmi štátnej správy dohoduje stretnutia na utajených miestach a presviedča ich za každú cenu o čomkoľvek. Nezriedka hrajú v diskusii o potrebe prijatia zákona hru aj peniaze.
Podľa Jana Levička zo zahraničnej lobistickej spoločnosti ide v takom prípade zo strany lobistov "o lumpáreň". Priznáva však, že sa takí na Slovensku nájdu. "Neviem, ako široko je to rozvetvené, ale, samozrejme, viem, že to existuje." Vtedy sa dôsledok práce lobistu označuje aj ako klientelizmus a korupcia.
Priznáva to aj šéf protikorupčnej jednotky na Úrade vlády Ján Hrubala: "Lobing by nemal byť spojený s klientelizmom, ale deje sa to tak aj u nás. V tom prípade však už nejde o lobing, ale o korupciu."
Lobista, ktorý si neželá byť menovaný: "Neraz sa mi nepodarilo presadiť agendu z dôvodu, že to druhá strana finančne zablokovala. Pričom bolo evidentné, že tam nehrali úlohu žiadne vecné či ideové dôvody - išlo len o špinavý biznis. Klientovi sme museli povedať, že sme vyčerpali všetky legálne prostriedky, a oponent hrá inými kartami. Bolo to veľmi nepríjemné."
Podľa Levička stoja za podozreniami na klientelizmus a korupciu reálie našej krajiny.
"Slovensko je malé a každý tu niekoho pozná. Brat, otec alebo syn chodil do školy s niekým, kto dnes pracuje na ministerstve alebo je v parlamente. Všeobecná predstava o lobingu je: veď ja poznám nejakého Fera, ktorý je v parlamente, poviem mu, nech pre mňa niečo vybaví. Ono to niekedy stačí, ale často je problém omnoho komplikovanejší."
Mnohé slovenské firmy si totiž nenajmú profesionálnu lobistickú firmu, lebo to stojí peniaze a veria, že budú schopné problém vyriešiť samy.
Leviček: "To je však omyl. Profesionálni lobisti majú totiž na rozdiel od väčšiny iných podnikateľov hlbšiu znalosť rozhodovacieho procesu a vedia ho v rámci možností ovplyvňovať veľmi efektívne." U klientov ich firmy platí: "Nechcú byť spájaní s akýmkoľvek škandálom." (bšd)
Ako má lobing fungovať
Už dlhší čas sa vedú diskusie o obmedzení času predaja v supermarketoch v nedeľu a cez sviatky.
Na jednej strane stoja odborári a zástupcovia cirkví. Medzi ich argumenty patril sociálny a rodinný život zamestnancov, ich spokojnosť aj posvätnosť nedieľ a sviatkov.
Na druhej strane sú majitelia supermarketov, výrobcovia a zákazníci. Tí operovali komfortom pre zákazníka, možnosťou výberu, vyššími príjmami a tým i daňami a platmi pre zamestnancov.
Obe strany si môžu najať profesionálnych lobistov, ktorí zbierajú argumenty v prospech klienta a osobne lobujú u poslancov. Jan Leviček: "Konečné rozhodnutie zostalo v rukách politikov. Tí rozhodujú, nie lobisti."
Slovo lobing vzniklo z anglického slova lobby. To v preklade znamená predsálie, respektíve halu, ktoré sa nachádzajú tesne pred rokovacou sálou.
História hovorí aj o vzniku lobingu. Podľa nej mohol do lobby vojsť ktokoľvek z ulice a kontaktovať tam svojho poslanca.
Úlohou lobistu v minulosti bolo prezentovanie svojich problémov a žiadosť, aby mu politik pomohol s ich riešením.
