Verejná mienka na Slovensku nie je voči lobingu a lobistom naklonená. Najmä činnosť neoficiálnych lobistov sa spája s nečestnými praktikami, podobnými s modelovou situáciou na snímke (postavami na snímke sú reportéri denníka SME). Preto je potrebné prijať zákonné pravidlá o lobingu. Poradca ministra spravodlivosti Marek Kalavský: "Budeme sa snažiť nájsť vyvážený model - teda zaviazať dotknuté osoby určitými povinnosťami najmä smerom k transparentnosti, a zároveň im poskytnúť isté privilégiá."
Odbor boja proti korupcii Úradu vlády pripravuje s ministerstvom spravodlivosti zákon o lobingu. Šéf odboru na vláde Ján Hrubala si od zákona sľubuje zlegalizovanie lobingu. Jeho výsledkom má byť odlíšenie oficiálneho lobingu od korupcie a klientelistického správania.
Znenie zákona bude predložené na medzirezortné pripomienkové konanie v najbližších týždňoch. Hrubala. "Ten zákon je nutnosťou. Sú jasné indície, že sa v lobingu prekračujú nielen etické hranice, ale aj hranice zákona. Dôkazom je napríklad prípad poslanca Karlina."
Definícia lobingu
Ministerstvo spravodlivosti lobing definuje, ako "činnosť, ktorej cieľom je ovplyvniť prípravu a rozhodovanie záväzných právnych predpisov vypracovávaním podkladov a poskytovaním informácií tým, čo rozhodujú." Lobing chce upraviť najmä na vládnej, parlamentnej, ale aj samosprávnej úrovni.
Nemal by sa týkať individuálnych právnych aktov, napríklad tendrov a verejných súťaží. Tam totiž podľa ministerstva niet priestoru ani pre zákonný lobing a akúkoľvek aktivitu tým smerom možno chápať ako klientelizmus či korupciu.
V zákone by mali byť zadefinované povinnosti subjektov, ktoré lobujú, ale aj povinnosti tých, u ktorých sa lobuje. A tu je kameň úrazu. Už dnes zaznievajú hlasy o nevyhovujúcej forme takzvaných denníčkov pre politikov.
Denníky - o čo ide
Pojmom denníčky zákon pomenúva písomné záznamy poslancov či ministrov o všetkých stretnutiach s lobistami. Budú si doň musieť zapisovať každé stretnutie, týkajúce sa lobingu za konkrétnu vec alebo znenie zákona, či hlasovanie o ňom.
O ich zavedení sa podľa Hrubalu uvažuje pre väčšiu prehľadnosť o tom, čo a prečo ten-ktorý politik vlastne robí: "Každý, i politik, má právo na súkromie. Ak však budú v jeho rámci vybavovať veci, ktoré podľa zákona patria do lobingu, a niekto im na to príde, tak sa im môže poriadne skomplikovať život."
Politik, ktorý nerobí nič nečestné, si bude musieť dávať pozor, s kým sa stretáva, a ten, ktorý sa prehrešuje voči morálke, si bude musieť dávať pozor, aby ho pri týchto stretnutiach nevideli. Hrubala: "Aj to pomôže."
Poradca ministra spravodlivosti Marek Kalavský: Ešte sa nevie, či sa denníčky do zákona dostanú. Ak áno, tak ako forma oznamu s nevyhnutnými informáciami - kedy, s kým a o čom verejný činiteľ rokoval."
Lobista Jan Leviček je logicky proti: "Politik bude mať automaticky obavu z toho, že na neho niekto v budúcnosti vytiahne stretnutie s mojou osobou. Politici u vás žijú v permanentnej obave, že budú z niečoho netransparentného škandalizovaní. Politik radšej odmietne schôdzku s profesionálnym lobistom, ale akceptuje pozvanie na pivo od kamaráta - ktorý bude mať rovnakú agendu ako ja."
Fedor Flašík, ktorý chce byť v budúcnosti lobistom, však hovorí: "Obavy z denníčkov sú hlúposť. Keď sa s niekým stretnem a mám čisté svedomie, tak sa nemusím báť. Potom aká škandalizácia? Veď to všetko budem mať riadne podľa zákona zadokumentované."
Lobing verzus korupcia?
Lobisti sa vlastne obávajú prílišnej detailnosti zákona, ktorý by podľa nich v mene boja proti korupcii zošnuroval oficiálnych lobistov a tým otvoril trh pre neoficiálny, čierny lobing.
Leviček: "Tí, ktorí zákon o lobingu presadzujú, sa nesnažia ani tak vytvoriť právny rámec pre legálnych lobistov, ako skôr zadefinovať mantinely pre tých, čo robia lobing netransparentnými metódami a pritom ide fakticky len o čistú korupciu."
Hrubala: "Ak sa uľahčí vstup do Národnej rady oficiálnym lobistom, ostatným sa nijako neuľahčí. Neoficiálny lobing existuje, existoval a bude existovať aj po prijatí zákona. To už je však vybavovanie vecí pre známych či za peniaze. Klientelizmus, ktorý nemá s lobingom nič spoločné."
Leviček oponuje: "Verejnosti je podsúvané, že zákonom o lobingu obmedzíme korupciu. S tým ja nesúhlasím. Ak chcete bojovať proti korupcii, tak sa v prvom rade musia obmedziť tí hore - politici." V súčasnosti by sa mal ešte viac sprísniť zákon o konflikte záujmov - sťažiť život tým, ktorí môžu byť korumpovaní.
Poradca ministra spravodlivosti Marek Kalavský: "Už v súčasnosti možno postihovať korupčné správanie ako protizákonné. Ministerstvo má záujem vytvoriť priestor pre tie osoby, ktoré majú snahu ovplyvňovať rozhodovanie zákonnou a transparentnou cestou."
Aké budú sankcie
V prípade nedodržania zákona lobistickými firmami je sankcia jednoduchá - za nedodržiavanie podmienok im môže byť odobratá licencia.
U verejných činiteľov prichádzajú do úvahy pokuty a pracovnoprávne postihy.
Ministerstvo spravodlivosti chce sankčné mechanizmy previazať s platným zákonom o konflikte záujmov. Voleným funkcionárom môže hroziť až strata mandátu.
Vítaná novinka zákona o lobingu
Novinkou zákona je aj zavedenie registra oficiálnych lobistov a preverovanie ich finančného hospodárenia. V tom lobistické firmy problém nevidia. Na oplátku by mali voľný vstup do parlamentu a dostali by firmy do zoznamu, ktorý im poskytuje istú garanciu solídnosti a dobrého mena.
Zdá sa to málo? Leviček upozorňuje, že u nás má nielen normálny občan, ale i oficiálny lobista veľký problém stretnúť sa s poslancom. Rovnako víta oficiálny register: "V okamihu, keď by existoval takýto zoznam, tak zaregistrovaným firmám to dáva punc serióznosti, a to pomôže i pri získavaní klientov."
Autor: Braňo Dobšinský
