Brusel 24. októbra (TASR) Najvyšší predstavitelia 25 členských štátov Európskej únie sa v piatok 29. októbra zídu v Ríme, aby slávnostne podpísali text prvej európskej ústavy. Slovensko bude na podpisovom ceremoniáli zastupovať premiér Mikuláš Dzurinda.
Na ústavnej zmluve sa lídri európskej dvadsaťpäťky dohodli po dlhých rokovaniach 18. júna v Bruseli počas írskeho predsedníctva v EÚ.
Pôvodne chcela únia schváliť ústavu už v decembri 2003 počas talianskeho predsedníctva, vtedy však rozhovory stroskotali na spore okolo spôsobu rozhodovania. Po dohode ústavu podpíšu v Ríme, aj keď bola schválená pod vedením Írska.
Ústava začne platiť až po ratifikácii vo všetkých členských štátoch EÚ. Predpokladaný termínom vstupu do platnosti je 1. november 2006. Väčšina členských štátov, vrátane Slovenska, plánuje novú zmluvu ratifikovať v národných parlamentoch, niektoré štáty pripravujú referendá.
Ústavu dohodli členské štáty na základe návrhu Konventu o budúcnosti Európy, ktorého text do veľkej miery prevzali. Dokument má štyri časti.
Prvá definuje hodnoty, ciele, kompetencie, inštitúcie a nástroje EÚ, obsahuje ustanovenia o základných právach, občianstve, demokratickom živote a financovaní únie. Upravuje tiež podmienky prijatia krajiny EÚ a prvýkrát aj dobrovoľného vystúpenia z nej. Táto časť sa skladá zo 60 článkov.
Druhou časťou je Charta základných práv a obsahuje text dohodnutý v roku 2000 v Nice s niekoľkými zmenami. Skladá sa z 54 článkov.
Najrozsiahlejšia je tretia časť, ktorá podrobne upravuje politiky a fungovanie EÚ. Obsahuje ustanovenia a právny základ pre jednotlivé kompetencie únie, podrobné ustanovenia o fungovaní inštitúcií a orgánov. Tvorí ju 322 článkov.
Štvrtá časť všeobecné a záverečné ustanovenia, upravuje spôsob prechodu z terajšej zmluvnej základne EÚ na ústavnú zmluvu, jej ratifikáciu a spôsob zmeny textu. Obsahuje 12 článkov. K ústave patria tiež dve prílohy a 36 protokolov.
Ústava po vstupe do platnosti prinesie pre fungovanie EÚ viacero zásadných noviniek. TASR prináša prehľad tých hlavných:
STÁLY PREZIDENT EURÓPSKEJ RADY, KONIEC ROTUJÚCEHO PREDSEDNÍCTVA
- Európska rada (najvyšší orgán EÚ zložený zo šéfov štátov a vlád členských krajín) si kvalifikovanou väčšinou zvolí na 2,5 roka svojho predsedu, s možnosťou zvolenia na jedno ďalšie funkčné obdobie. Predseda bude pripravovať a viesť summity EÚ, bude hybnou silou strategického smerovania únie, bude úniu zastupovať navonok v otázkach týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky bez toho, aby bola dotknutá pôsobnosť európskeho ministra zahraničných vecí,
- dnes predsedá Európskej rade vždy krajina, v ktorej rukách je práve polročné rotujúce predsedníctvo. To ostane do určitej miery zachované pri väčšine ministerských rád: predsedať bude tím troch krajín počas 18 mesiacov s výnimkou rady pre zahraničné veci, ktorej bude stále predsedať európsky minister zahraničných vecí. EURÓPSKY MINISTER ZAHRANIČNÝCH VECÍ
- Európska rada kvalifikovanou väčšinou so súhlasom predsedu Európskej komisie vymenuje ministra zahraničných vecí, ktorý bude viesť a riadiť spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku únie a svojimi návrhmi prispievať k jej rozvoju. Bude zároveň podpredsedom EK. Členské štáty už rozhodli, že prvým ministrom bude terajší vysoký predstaviteľ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana. MENŠIA EURÓPSKA KOMISIA
- EK bude mať až do roku 2014 jedného člena z každej krajiny, potom sa počet komisárov zníži tak, aby zodpovedal dvom tretinám členských štátov, ak Európska rada nerozhodne jednomyseľne o inom počte,
- krajiny sa budú v zastúpení rovnoprávne a spravodlivo striedať tak, aby každý štát mal zástupcu v EK dve funkčné obdobia z troch,
- zoštíhlená komisia musí podľa ústavy pracovať v úzkej súčinnosti so všetkými členskými štátmi, aj tými, ktoré v nej práve nemajú zastúpenie. EK bude tiež musieť brať do úvahy politickú, sociálnu a ekonomickú realitu vo všetkých členských štátoch. ROZHODOVANIE DVOJITOU VÄČŠINOU
- Únia bude od novembra 2009 rozhodovať dvojitou väčšinou najmenej 55 percent členských štátov, ktorých však nesmie byť menej ako 15, a musia zároveň predstavovať aspoň 65 percent obyvateľov,
- rozhodovací mechanizmus obsahuje dôležitú poistku malých krajín voči veľkým: na blokovanie rozhodnutia sú potrebné najmenej štyri krajiny. Kvalifikovanú väčšinu tak nebudú môcť zablokovať tri najľudnatejšie krajiny, aj keď budú mať na to dosť obyvateľov (viac ako 35 percent),
- do novembra 2009 sa bude rozhodovať podľa rozdelenia hlasov zo Zmluvy z Nice.
VIAC VÄČŠINOVÉHO ROZHODOVANIA, MENEJ VETA
- Rozšírenie väčšinového hlasovania do 45 nových oblastí na úkor jednomyseľnosti. V 70 najcitlivejších prípadoch však ostane zachované veto (dane, rozpočtová politika, zahraničná politika) alebo aspoň mechanizmus tzv. záchrannej brzdy, ktorá členskej krajine umožní oddialiť väčšinové rozhodnutie či dosiahnuť jeho zmenu (sociálna politika, justičná spolupráca).
EURÓPSKY PARLAMENT
- Podľa ústavy bude musieť dôjsť tiež k prerozdeleniu kresiel v Európskom parlamente, kde má dnes najväčšie Nemecko 99 poslancov, najmenšia Malta päť. Celkový počet europoslancov sa zvýši zo 732 na 750, maximálny počet pre krajinu bude 96, minimálny šesť,
- EP získa právomoc spolurozhodovať o legislatíve vo všetkých oblastiach okrem niektorých výnimiek. Spolu s Radou EÚ bude tiež rozhodovať o rozpočte únie a schvaľovať predsedu Európskej komisie, ktorého nominácia lídrami členských štátov musí brať do úvahy výsledky volieb, resp. rozloženie síl v EP.
ĎALŠIE NOVINKY
- Ústava zjednocuje doterajšie základné zmluvy o EÚ do jedného dokumentu, ktorý má zmluvné základy únie zjednodušiť a urobiť zrozumiteľnejšími občanom,
- zavádza klauzulu solidarity medzi členskými štátmi v prípade teroristického útoku a poskytuje možnosť posilnenej spolupráce skupiny krajín v oblasti obrany,
- dáva únii právnu subjektivitu a zjednodušuje jej legislatívu, v ktorej smernice a nariadenia nahrádza zákonmi,
- obyvatelia EÚ získajú ústavou právo iniciovať legislatívu: ak o to požiada milión obyvateľov únie, Európska komisia bude musieť predložiť návrh zákona v danej oblasti,
- prvýkrát zmluva EÚ upravuje možnosť členského štátu vystúpiť z únie.
(spravodajca TASR Robert Sermek) tim
