Teherán 19. októbra (TASR) - Americký prezident George W. Bush zaradil Irán do svojej "osi zla", obviňuje ho z ukrývania členov al-Káidy a vedie snahu o zastavenie nukleárnych plánov Teheránu. Napriek tomu mu dnes vysoký iránsky predstaviteľ vyslovil podporu vo volebnom boji s demokratom Johnom Kerrym.
Historicky spôsobili demokrati Iránu viac škôd než republikáni, uviedol predseda Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť Hasan Rohání. Jeho vyjadrenia sú z Iránu za posledné desaťročia prvým verejným uprednostnením niektorého z amerických prezidentských kandidátov.
"Od demokratov sme nezažili nič dobré," vyhlásil Rohání pre štátnu televíziu.
"Nemali by sme zabúdať, že väčšina sankcií a ekonomického tlaku bola na Irán uvalená počas (bývalého demokratického prezidenta Billa) Clintona. "A nemali by sme zabúdať, že počas Bushovej éry - napriek jeho tvrdým a nepodloženým rečiam proti Iránu - nepodnikol fakticky žiaden nebezpečný krok proti Iránu."
Hoci sa Irán celkovo nemieša do americkej prezidentskej politiky, už v minulosti uprednostňoval republikánov pred demokratmi, ktorí majú tendenciu vyzdvihovať otázky ľudských práv.
"Neželáme si, aby demokrati vyhrali," dodal Rohání po otázke, či Irán podporuje Kerryho alebo Busha.
USA prerušili diplomatické styky s Iránom po obsadení ich veľvyslanectva v Teheráne v roku 1979, kde militanti zadržiavali 52 Američanov 444 dní.
Dráma sa odrazila na amerických voľbách v roku 1980, ktoré vyhral republikán Ronald Reagan najmä preto, že úradujúci demokrat Jimmy Carter nedokázal dosiahnuť prepustenie rukojemníkov, ku ktorému došlo po Reaganovej inaugurácii.
V iránsko-irackej vojne v rokoch 1980-88 podporili USA Irak, no koncom 90. rokov boli ich vzťahy s Iránom o čosi lepšie. Znova upadli po tom, ako Bush zaradil Irán spolu so Severnou Kóreou a predvojnovým Irakom za časť "osi zla".
Bushova vláda tiež obviňuje Irán zo snahy získať jadrové zbrane a poskytovania útočiska členom teroristickej organizácie Usámu bin Ládina. Napriek tomu Irán teší, že Bush zničil jeho dvoch veľkých regionálnych nepriateľov: hnutie Taliban v Afganistane a Saddáma Husajna v Iraku.
O Iráne sa spolu so Sýriou špekulovalo ako o možnom budúcom vojenskom cieli USA v regióne. Vyzerá to však, že Rohání takúto vyhliadku odmieta.
"Republikáni aspoň dospeli k záveru, že v našom regióne militarizmus a invázia nielen nepriniesli žiadne výsledky, ale naopak ohrozujú ich záujmy," dodal v zrejmej narážke na zdĺhavú nestabilitu v Iraku.
Iránsky politický analytik Mohsin Mofidi vyhlásil, že zvrhnutie Talibanu a Saddáma bola "najväčšia služba, akú mohla ktorákoľvek vláda urobiť pre Irán".