Vancouver 6. decembra (TASR) - Pokiaľ hovorí Kanaďan Hans Schmid o terorizme, nemyslí len na Afganistan, Al Káidu a iné vojenské alebo polovojenské zoskupenia. Za terorizmus považuje šesťdesiatnik Schmid aj hluk a ako predseda jednej dobročinnej organizácie je presvedčený o tom, že právo na ticho sa má stať pevnou súčasťou základných ľudských práv, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung.
Podľa jeho názoru nemožno od ľudí žiadať, aby bez akýchkoľvek námietok a absolútne samozrejme znášali rev motorov každého druhu, hlasnú hudbu alebo poplachové sirény. "Máme právo na čistú vodu a čistý vzduch, pokiaľ však nebudeme mať ticho a budeme nútení žiť v ustavičnom rámuse, všetci ochorieme," hovorí Schmid.
Kanada je síce obrovskou krajinou a má veľkú časť plochy neobývanú, napriek tomu existuje len málo zákonov, ktoré sa týkajú hlučnosti a chránia uši jej občanov, tvrdí Schmid.
V lete burácajú na osamelých jazerách vodné člny, aj v tej najzapadnutejšej osade používajú na kosenie trávy hlučné benzínové kosačky - odhliadnuc od zvuku burácajúcich leteckých motorov a všadeprítomných áut.
Schmidova Spoločnosť za právo na ticho dúfa, že jej iniciatívy podporí ako prvé práve obyvateľstvo Kanady. Na svojich internetových stránkach propaguje príklady boja proti hluku. Jedným z príkladov protihlukových akcií je škola v Severnej Karolíne, v ktorej sú na nohách školských stoličiek natiahnuté použité tenisové loptičky, aby sa odstránil hluk pri ich posúvaní.
Spolok tichých podporuje taktiež výrobu produktov so zníženou hlučnosťou, napríklad pomalších kosačiek na trávu, poháňaných slnečnou energiou.
Úspechy bojovníkov proti hluku nie sú síce výrazné - ale sú. Z iniciatívy Schmidovej spoločnosti zakázali radní páni kanadského Vancouveru od roku 2004 používanie delobuchov.
Schmid však sebakriticky priznáva, že najväčším nedostatkom jeho spoločnosti je, že robí okolo seba málo hluku.
