Písmo:A^-|A⁺    diskusia (0)

Vojenským účelom slúžili aj športové litadlá. Na snímke dvojsedadlový Zlín Z-XII na poľnom letisku Ňaršany.

Ten, kto vyberal polohu mesta Sabinov musel byť očarený jeho okolím. Je tu všetko, čo oku lahodí. Členitý terén aj rovina s pretekajúcou riekou Torysa uchváti každého letca, či už pri pohľade zo zeme alebo spod oblakov. V duchu si vravím verš: „Ach zem krásna, zem milovaná. Kolíska moja i hrob môj...” Letisko v Ražnanoch sa zrodilo, keď vstúpil do platnosti par. 4 čl. 63/1935 Sb. z. a r. Poľné letisko Ňaršany - Ražňany sa tak ocitlo v mobilizačných plánoch armády. Ministerstvo obrany, III. let. odbor, 1. odd. mohlo konštatovať, že k 1.10.1938 malo letectvo k dispozícii 72 letísk rôznej kategórie.

Plk. Tomáš Kruml určitú dobu lietal z 122. squadronou R.A.F. ri mobolizácii na jeseň 1938 ako por. let. pôsobil pri 31. stíhacej letke 1. let. pluku T.G.Masaryka.

Využívala ho najmä pilotná škola zo Spišskej Novej Vsi, riadená škpt. J. Dudou a letkami 3. leteckého pluku gen. M.R.Štefánika. Stalo sa legendou pilotov. V dobe ohrozenia republiky (1938), podľa svedecva dnes už nežijúceho plk. let. Tomáše Krumla, patrila jeho III. stíhacia peruť k 1. leteckému pluku T.G.Masaryka protivzdušnej obrany štátu. Po osudnej mníchovskej dohode, boli letky 31(P) a 32(L) vyslané proti maďarskej iridente do Košíc a Užhorodu. V opevnenom pásme („Kosinské peklo” - 27. 10. 1938 vyradila granátom posádku bunkra tlupa „Szabadczapat”) okolo Užhorodu prebiehali neustále šarvátky a tiež na východe bola nútená v októbri 1938 13. letka s lietadlami Š-324 (E) pod velením mjr. Goldberga bombardovať povstalcov v priestore Šalanky pri Berehove. Letka spolupracovala s Hraničnou oblasťou HO-12. Východ republiky sa letecky posilňoval, o čom svedčí prítomnosť bombardovacích lietadiel B-71 (Katuška). Pri prelete 27. 10. 1938 sa vinou navigátorov od letky 74(V) let. pluku 6 odtrhla trojica B-71. Po spotrebovaní paliva nepoškodené pristáli neďaleko letiska Ňaršany. Na druhý deň odleteli do Spišskej Novej Vsi. Záložní piloti - poddôstojníci boli pochválení, navigátori z povolania potrestaní!

Spitfire IX. MT 122. squadrony R.A.F., na ktorom lietali plk. Kruml aj Otto Smik.

Po tzv. viedenskej arbitráži sa mestá Košice a Užhorod stali súčasťou Maďarska. Pre obrancov sa stratou železnice a komunikácií situácia zhoršila. Ostala len problematická severná magistrála Stakčín - Perečín - Svalava. Stíhacie letky s lietadlami B-534 sa presunuly na poľné letisko Ňaršany. Por. let. T. Kruml bol v tom čase pobočníkom veliteľa perute III/1 pplk. Michaleca. Toho v poli zastupoval škpt. E. Cižek. Veliteľom 31. letky (P) v Ňaršanoch bol kpt. let. Seidl. Na konci novembra sa letka vrátila do Hradca Králové. Letci sa zapojili do zahraničného odboja. Zastavme sa pri spomienkach L. Uličného, ktorý sa učil za pekára v Sabinove. Do Ňaršan boli počiatkom novembra 1938 dislokované stíhacie B-534 a pozorovacie Š-328. Parkoval tam tiež Zlín XII červenej farby (OK-TBB) z niektorého aeroklubu. Do stanice Sabinov najprv dorazil pozemný sled s technickým personálom a materiálom pre prevádzku letiska. Raz v nedeľu odpoludnia pri bojovom cvičení došlo ku zrážke dvoch B-534, piloti opustili lietadlá padákmi (?). Možno sa nájdu pamätníci, ktorí nám upresnia ako skončili piloti a ich lietadlá.

Časom poznamenaný, ale unikátny záber z pobytu leteckého pluku (Ňaršany).

Prvého septembra 1939 napadlo Nemecko Poľsko. Hlavný úder bol vedený z Nemecka, ale časť pozemných vojsk nemeckej armády prechádzala po území Slovenska, Podkarpadskej Rusi (obsadenej Maďarmi) a Rumunska. Táto skutočnosť podnietila poľské letectvo začať prieskumné lety na území severného Slovenska. Dňa 5.9.1939 prenikol poľský Lublin R-XIII D nad Prešov a zaútočil na pochodujúcu jednotku Slov. armády. Z obavy pred ďalšímmi útokmi boli na poľné letisko Ňaršany dislokované tri B-534 s posádkami: rtk. F. Hanovec, des. M. Žarian a des. V. Javoliar. V ranných hodinách 6.9.1939 sa Lublin znovu objavil nad Prešovom a letel na sever, po rieke Toryse. Z Ňaršan odštartovali B-534. Hneď po prvom útoku bol nič netušiaci Lublin zapálený, osádka ešte stihla odhodiť bomby, ktoré dopadli vedľa „kapličky” a piloti zhoreli (?). Pochovaní sú na Prešovskom cintoríne, kde ich rodní Poliaci objavili po 61 rokoch.

Homišan, Bandura st., Grega

Nadišiel rok 1952. V celom Československu boli zrušené svahové letiská (Raná u Loun, Straník pri Žiline, Lysá stráž atd.), pre krátkosť VPD aj rovinné letisko JRD Sabinov, Aeroklub republiky Československej (ARCS) bol premenovaný na Dobrovoľný svaz lidového letectví Doslet a v Prešove nastúpil na miesto náčelníka por. Bím.

Mareček, Janíčková-Nagyová

Do Prešova bol dislokovaný 2. Školný letecký pluk z Prostějova. Personál bol ubytovaný v kasárňach „Lesík delostrelcov” s denným odvozom na letisko. Na letisku lietala aj DC-3 CSA a hangár bol jeden - drevený. Stalo sa, že aeroklub Prešov dostal dňa 30. júna 1952 „kopačky” do roka a do dňa.

Dilema: čo s aeroklubom, bola vyriešená nápadom gen. Ambruša - čo tak využiť plochu bývalého poľného letiska Ňaršany. Tak sa v jeseni 1952 zišli v obci Ražňany zástupcovia mesta Sabinov, obce Ražňany a por. Bím za Doslet. Dohodnuté bolo vyvlastnenie poľa bývalého grófa Péčiho, teraz rozpalcované súkromne hospodáriacim roľníkom, na výstavbu nového letiska aeroklubu Prešov. MNO ponúklo stavebnicovú konštrukciu hangáru typu „Kaminat” pri Spišskej Belej, ktorý bolo treba na mieste rozobrať a previezť do Ražňan. Na miesto sa vybrali: J. Poráč, M. Mareček a opravár J. Janek, aby určili další postup. Začala sa, dnes už nemysliteľná, odysea: otvorený Zetor 25, za ním otvorený príves a zima-nezima, tam sa rozoberalo a vozilo do Ražňan.

Na jar 1953 sa začalo s kopaním základov pre hangár, kopaním studne a oraním-bránením-válcovaním. A to všetko znova a znova, kým sa nedosiahla požadovaná rovina letištnej plochy. Na letisku v Prešove sa lietalo menej, viac sa brigádovalo v Ražňanoch. Plocha bola imatrikulovaná 9. júla 1953, teda rok po „kopačkách” aeroklubu z prešovského letiska. Celé úsilie zainteresovaných zhatila tragická udalosť, pri ktorej 7. júla zahynul autor myšlienky sprevádzkovania letiska Ňaršany pre potreby aeroklubu Milan Mareček. A že aeroklubáci brigádovali, dokazuje aj článok A. Halagu v Krídlach vlasti č. 18/53:


- bezmotoroví inštruktori:
Milan Mareček 260 h.
Gejza Markovič 200 h.
Andrej Halaga 150 h.
Ivan Hrebenár 120 h.
Andrej Gáll 100 h.

- motoroví inštruktori:
Jozef Poráč 200 h.
Imrich Majoroš 70 h.

- plachtári:
Vojtech Nižník 240 h.
Rudolf Pavlík 200 h.
Pavol Harčár 180 h.


Lietanie sa začalo v stanovom tábore. Od svitania štyri štvorce betónu a okolo desiatej do vzduchu. Bol to povestný „čerešňový kurz”, keď stravu väčšinou tvorili okolité čerešne a voda zo studne. Tie aj zapríčinili rekord vo vzduchu - 17 minút Gejzu Markoviča!!!

V roku 1953 Doslet vstúpil do kolektívneho členstva Zväzarmu a za náčelníka vtedy Krajského aeroklubu nastúpil npor. F. Baca. Rok 1954 začal v „nadržanom” aeroklube plnou prevádzkou. Hangár bol obmurovaný, strážnici Janko Nižník, Janko Miško a Nehyla zapadli do kolektívu ako do rodiny. Ale už prvý jarný ďeň sa stala tragédia. Na začiatku prevádzky zalietavali vlekári vlečné lietadlá. Jozef (Zoly) Poráč C-106 OK-AJK a Imro Majoroš C-104 OK-BFY. Po štvrtej zatáčke zbadal Zoly svoju „karbitku” Tatru 57, urobil na ňu nálet, zoťal mladý topoľ a bez odtrhnutého krídla vrazil do Nehylovej chalupy. Vrak lietadla s mŕtvym Jozefom Poráčom ostal na ceste.

Aeroklub sa spamätal z tragédie a už v lete 1954 zorganizoval krajské plachtárske preteky, kde na tratiach Ražňany - Košice, Ražňany - Poprad získavali prvé pretekárske ostrohy. Mimo súťaž Imro Majoroš st. v búrkovom mraku nad Braniskom vytočil 8100 metrov a získal prvý diamant. Prišiel september a s ním nová tragédia. Pri preskúšavacom lete pred sólo letom inštr. Kremenovi so žiakom Dekanom (krajský parainšpektor) na C-106 OK-AJJ im po štarte smerom na Ostrovany vysadil motor. Vo výške 50m sa pokúsili o návratovú zatáčku, ale bez rýchlosti spadli na zem. Kremeň ťažko zranený prežil a po rehabilitácii sa vrátil k lietaniu, Dekan so zlomeným väzom podľahol zraneniu v sanitke pri prevoze do nemocnice. Aby bolo dielo dokonané, v októbri F. Grega s Luňákom VT-107 OK-0808 nezvládol vyberanie vývrtky a vrazil do zeme. Treťou mŕtvolou si Ražňany vybrali smolnú daň a ďalej sa už zaradili medzi úspešné letiská.

Gejza lietal s Véčkom OK-0618 Ondro Korman lietal s 31-kou OK-0615

V roku 1956 prišiel do Prešova nový náčelník učilišťa a aeroklub sa vrátil naspäť do Prešova. Z Ražnan vznikla navijáková stanica a náčelníkom sa stal Rafo Cerný z Hlohovca. V roku 1957 nastúpil v Prešove nový náčelník a aeroklub sa opät presunul do Ražňan. Ale už v roku 1958 bol aeroklub Prešov nadobro presunutý naspäť do Prešova a v Ražňanoch vznikol Šarišský aeroklub Zväzarmu Ražňany.

www.airport-raznany.com