Záhreb 17. októbra (TASR) - Vládne Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) ako svojho kandidáta do nastávajúcich prezidentských volieb nominovalo vicepremiérku Jadranku Kosorovú, ktorá je zároveň ministerkou pre záležitosti rodiny a vojnových veteránov.
Rozhodnutie dnes počas zasadania vedenia HDZ oznámil premiér Ivo Sanader, ktorý zároveň oznámil, že voľby sa uskutočnia v utorok, 21. decembra. Prípadné druhé kolo je plánované na 4. januára. Doteraz sa ako najviac pravdepodobný termín hlasovania uvádzala nedeľa, 19. december.
Kosorová je tiež podpredsedníčku HDZ a - podľa médií - po Sanaderovi druhou najpopulárnejšou osobou zo strany. Prieskumy verejnej mienky prezentované miestnymi médiami jej však dávajú len minimálne šance na úspech v prezidentských voľbách. Podľa prieskumu realizovaného na objednávku HDZ je Kosorová najpopulárnejšou členkou strany. "Sme presvedčení, že Jadranka Kosorová zvíťazí a urobíme pre to všetko," povedal Sanader.
Kosorová v súvislosti so svojou kandidatúrou ocenila skutočnosť, že na post prezidenta bola nominovaná žena, čo podľa jej presvedčenia občania ocenia. Svoju kampaň však zameria aj na mužských voličov. O hlavných bodoch jej kampane budú ešte rozhodovať stranícke grémiá. Kosorová, bývalá novinárka, je vzhľadom na svoje aktivity zamerané na pomoc sociálne slabším známa ako "dobrá mamička".
Prieskumy dávajú najväčšie šance na víťazstvo úradujúcemu prezidentovi Stipemu Mesičovi, ktorý bol v roku 2000 zvolený ako kandidát Chorvátskej ľudovej strany (HNS) Po zvolení členstvo v strane zrušil. Podporu Mesičovi už avizovali tri hlavné opozičné strany - sociálni demokrati, ľudovci a roľníci. Mesič svoju kandidatúru ešte nepotvrdil, všeobecne sa však predpokladá, že druhý mandát sa bude uchádzať.
V sobotu svoju kandidatúru oznámil Ivič Pašalič z extrémne pravicového Chorvátskeho bloku (HB). Pašalič, bývalá pravá ruka prezidenta a zakladateľa HDZ Franja Tudjmana, ktorý vládol od začiatku 90. rokov až do smrti v decembri 1999, HB založil po rozkole v HDZ, ktorému predchádzala porážka vo voľbách zo začiatku roku 2000. Pašalič, svojho času líder pravého krídla HDZ, v roku 2002 prehral vnútrostranícky súboj so Sanaderom a z HDZ bol vylúčený. HB sa v minuloročných voľbách do parlamentu nedostal.
HDZ sa za štyri roky v opozícii transformovalo na konzervatívnu stranu s európskou orientáciou a v novembri 2003 zvíťazilo vo voľbách.
Začiatkom októbra svoju kandidatúru avizoval Miroslav "Ciro" Blaževič (68), bývalý tréner chorvátskej futbalovej reprezentácie, ktorý so svojim tímom na majstrovstvách sveta vo Francúzsku v roku 1998 obsadil tretie miesto. Blaževič vystupuje ako nezávislý kandidát, je však považovaný za blízkeho HDZ a v minulosti bol priateľom Tudjmana.
Z pravého okraja politického spektra je aj ďalší kandidát, Slaven Letica, ktorého podporuje Chorvátska strana práva (HSP).
Otázna zostáva účasť Borisa Mikšiča, obchodníka, ktorý urobil kariéru v USA. Mikšič chcel pôvodne do volebného súboja vstúpiť ako nezávislý kandidát, neskôr však oznámil odchod, pričom argumentoval údajným bojkotovaním jeho osoby chorvátskymi médiami. Následne však povedal, že svoje rozhodnutie ešte raz dôkladne zváži.
