Minsk 17. októbra (TASR) - Na parlamentných voľbách a referende o zmenách v ústave sa v Bielorusku zúčastnilo najmenej 85 percent voličov, uviedla dnes v Minsku po zatvorení volebných miestností predsedníčka Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) Lidija Jermošinová.
Predbežné výsledky hlasovania i informácie o účasti budú zverejnené ešte dnes večer, podrobnejšie až v pondelok dopoludnia. Konečné oficiálne vysledky ÚVK oznámi koncom budúceho týždňa.
I keď opozícia hodnotila priebeh hlasovania ako frašku, pričom svoje tvrdenia na dnešnom stretnutí s novinármi podoprela aj viacerými dôkazmi, skupina nezávislých medzinárodných pozorovateľov v rozhovore pre ruskú tlačovú agentúru Interfax prípravu i samotný priebeh volieb i referenda vysoko vyzdvihla.
Poľský pozorovateľ Antoni Gembel vyhlásil, že hlasovanie sa konalo v súlade so zákonom. Podľa poslanca slovenského parlamentu Karola Fajnora "všetko bolo tak, ako má byť". Fajnor skonštatoval, že procedúra hlasovania sa neodlišovala od tých, ktoré videl v iných štátoch, kde tiež pôsobil ako pozorovateľ.
Jeho lotyšský kolega Nikolaj Kabanov si pochvaľoval neformálnu atmosféru, ktorú vo volebných miestnostiach dokázali vytvoriť členovia komisií, i to, že po hlasovaní "boli podmienky pre neformálny kontakt, na šašlik a tak..."
Pozorovateľ z Talianska Rosario Polizzi, ktorý je kandidátom na post honorárneho konzula v Bielorusku, ocenil, že ľudia boli o voľbách i referende informovaní, čo svedčí o kvalitnej príprave celého aktu. Na margo kritických vyhlásení bieloruskej opozície Polizzi povedal, že "opozícia na celom svete tvrdí jedno a to isté".
Predmetom referenda bola zmena ústavného článku, ktorý výslovne zakazuje jednej osobe zastávať prezidentskú funkciu trikrát po sebe. Ak by voliči túto zmenu schválili, úradujúci prezident Alexander Lukašenko by v roku 2006 mohol kandidovať znova.
Vďaka presadeniu zmien v ústave v uplynulých rokoch Lukašenko úrad prezidenta Bieloruskej republiky zastával už dve päťročné funkčné obdobia - nepretržite od roku 1994.
Bieloruskí voliči dnes zároveň rozhodovali o zložení nového parlamentu. O 110 parlamentných mandátov sa uchádza vyše 350 kandidátov, väčšina z nich sú Lukašenkovi prívrženci. Úrady odmietli registrovať ako kandidátov mnohých opozičných politikov kvôli údajným porušenia pravidiel.
