"Nemôžem povedať, že svet je bezpečnejší, ak si uvedomíte násilnosti okolo nás, keď sa pozriete okolo seba a vidíte teroristické útoky po celom svete, a keď vidíte, čo sa robí v Iraku," povedal Annan. "Ako medzinárodné spoločenstvo máme ešte veľa práce pokúšať sa, aby bol svet bezpečnejší," dodal.
Annan vylučuje, že by počas režimu irackého prezidenta Saddáma Husajna bolo zmierneniu sankcií voči Iraku pomohlo odpustenie dlhov zo strany Francúzska a Ruska, čoho spätnou väzbou malo byť podplácanie a ropné kontrakty.
"Nemyslím si, že by sa ruská, francúzska alebo čínska vláda dokázala nechať kúpiť, pretože niektoré ich firmy získali kontrakty od irackých úradov," dodal Annan. Ako upresnil, ide o veľmi seriózne a významné vlády, ktoré nemajú nič "do činenia s banánovými republikami".
Jeho slová sú odozvou na tvrdenie hlavného amerického zbrojného inšpektora Charlesa Duelfera, že iracká tajná služba sa snažila podplatiť iné štáty alebo politikov zvýhodnenými zmluvami.
Duelferova 1200-stranová správa obsahuje aj zoznam firiem a osôb z desiatok krajín, ktoré sa Saddám údajne pokúšal ropou podplatiť s cieľom dosiahnuť prostredníctvom nich zmiernenie sankcií OSN.
V zozname figurujú vlády a spoločnosti z Francúzska, Ruska, Číny, Bieloruska a ďalších štátov - dokonca aj z USA - ktoré údajne spolupracovali so Saddámom a obchádzali pravidlá stanovené sankciami. Napr. slovenskí komunisti mali dostať od Saddáma 2,5 milióna barelov ropy prostredníctvom ruskej spoločnosti Actec. Duelfer neuviedol, či sa niekto pokúšal spomínané mená overiť.
Na Irak po jeho invázii do Kuvajtu v auguste 1990 uvalila embargo Organizácia Spojených národov. Sankcie sa ešte sprísnili po vojne v Perzskom zálive v roku 1991 a stiahli ich až v minulom roku.
Koncom roku 1996 OSN odštartovala program ropa za potraviny, na základe ktorého mohol Bagdad nakupovať civilné tovary a platiť za ne ropou.
12 20 dem pel
