Priština 17. októbra (TASR) - Politická skupina kosovských Srbov sa rozhodla zúčastniť na nastávajúcich parlamentných voľbách v provincii. Zoskupenie vedené umierneným lídrom z Mitrovice Oliverom Ivanovičom sa zaregistrovalo pod názvom Srbská listina pre Kosovo.
Ako oznámil zástupca volebnej komisie Adnan Metovci, kandidatúru osobitne schválil šéf Misie OSN v Kosove (UNMIK) Sören Jessen-Petersen, keďže termín uzávierky kandidačných listín už dávno uplynul. Voľby sú vypísané na 23. októbra.
"Účasťou dosiahneme lepšie vzťahy s Albáncami. Začínajú s nami hovoriť a môžeme znížiť napätie," povedal Ivanovič. "Ako zvolení zástupcovia sa na budúci rok budeme môcť zúčastniť na procese diskusií o štatúte" Kosove, zdôraznil.
Ivanovičova skupina vypočula výzvu prozápadného srbského prezidenta Borisa Tadiča a predstaviteľov medzinárodného spoločenstva, ktorí kosovských Srbov vyzvali na účasť na hlasovaní.
Naopak, konzervatívny srbský premiér Vojislav Koštunica a vplyvná srbská pravoslávna cirkev vyzvali srbskú komunitu v Kosove, aby hlasovanie bojkotovala. Argumentujú zlou bezpečnostnou situáciou Srbov v provincii, ktorá je od júna 1999 pod správou OSN.
Prezident Tadič však spolu s apelom k účasti vyhlásil, že srbských zástupcov zvolených v Kosove vyzve na odstúpenie z tamojších inštitúcií, ak do troch mesiacov nebudú v srbských enklávach vytvorené medzinárodne uznávané inštitúcie lokálnej samosprávy.
Tadičovej výzve spred dvoch týždňov a rozhodnutiu Ivanovičovej skupiny predchádzal diplomatický tlak zo strany zástupcov EÚ, USA a OSN, keďže srbský bojkot by bol úderom pre snahy o normalizáciu situácie v Kosove a vytvorenie multietnickej spoločnosti.
Ostatné skupiny kosovských Srbov naďalej trvajú na bojkote. Predstavitelia Srbskej národnej rady (SNV) v Kosove Milan Ivanovič a Rada Trajkovičová dnes opakovane kritizovali Tadiča, ktorý podľa nich skresľuje situáciu v Kosove. Zároveň vyjadrili presvedčenie, že kosovskí Srbi voliť nepôjdu.
Prezidentova výzva na účasť vyhrotila politickú situáciu v Srbsku. Nacionalistické skupiny v parlamente - radikáli a socialisti - spustili proces Tadičovho odvolania z postu. Tejto iniciatíve sa však nedávajú šance na úspech.
Podľa pozorovateľov by však otvorený rozpor medzi Tadičom a Koštunicom - lídrami proti sebe stojacich strán srbského demokratického tábora - mohol ukončiť patovú situáciu a viesť k predčasným voľbám. Tadič, ktorý bol v otázke predčasných volieb dlho zdržanlivý, v sobotu po prvý raz pripustil, že hlasovanie by sa mohlo uskutočniť do konca roka.
Menšinový kabinet Koštunicu, lídra Demokratickej strany Srbska (DSS), je zložený zo štyroch strán a parlament ho v marci potvrdil vďaka hlasom socialistov exprezidenta Slobodana Miloševiča. Tadičova Demokratická strana (DS) po neúspešných povolebných rokovaniach zostala v opozícii. V opozícii je aj najväčší samostatný subjekt v parlamente, ultranacionalistická Srbská radikálna strana (SRS).
Kosovskí Srbi bojkot volieb vyhlásili na základe odporúčania Belehradu, ktorý svoj postup zdôvodnil zlou bezpečnostnou situáciou srbskej komunity v provincii spravovanej od roku 1999 OSN. Výzve na bojkot predchádzal odmietavý postoj kosovskej vlády a administratívy OSN k návrhu srbskej vlády na decentralizáciu Kosova, ktorá by mala viesť k zvýšeniu bezpečnosti srbskej komunity.
Srbský kabinet plán decentralizácie prijal v apríli - po tom, čo sa v Kosove v polovici marca odohrala vlna protisrbských útokov. Dvojdňové násilnosti, najhoršie etnické strety od skončenia konfliktu z rokov 1998-99, si vyžiadali 19 mŕtvych a takmer tisíc zranených, vypálené boli stovky srbských domov a asi 4000 ľudí, prevažne Srbov, muselo utiecť do bezpečia.
Prevažne Albáncami obývané Kosovo zostáva formálne súčasťou Srbska a Čiernej Hory (SČH). Kým miestni Albánci trvajú na nezávislosti provincie, Srbi takúto možnosť odmietajú.
Konečný štatút provincie zostáva otvorený, medzinárodné spoločenstvo otvorenie rozhovorov o tejto otázke podmienilo splnením viacerých štandardov v oblasti verejného a hospodárskeho života. Situáciu majú posúdiť v polovici roku 2005.
