Minsk 17. októbra (TASR) - Referendum o treťom funkčnom období autoritatívneho prezidenta Alexandra Lukašenka sa dnes koná v Bielorusku. Voliči zároveň rozhodujú o zložení nového parlamentu. Proces hlasovanie je dôkladne monitorovaný.
Prezident chce referendom dosiahnuť zrušenie obmedzenia zvoliteľnosti na dve funkčné obdobia. Lukašenko vládne v Bielorusku od roku 1994. Jeho pričinením sa krajina ostala do izolácie.
Lukašenko potláča opozíciu a zachováva štátom riadenú ekonomiku sovietskeho štýlu. Vláda prezidenta Lukašenka je charakteristická zatváraním médií a trestným stíhaním protivníkov.
O 110 parlamentných mandátov v Minsku sa uchádza vyše 350 kandidátov, väčšina z nich sú Lukašenkovi prívrženci. Volebné orgány odmietli registrovať ako kandidátov mnohých opozičných politikov kvôli údajným porušenia pravidiel. Európska únia a Spojené štáty vyslovili obavy z možných volebných podvodov.
Budúce prezidentské voľby v tejto exsovietskej republike pripadajú na rok 2006. Lukašenko tvrdí, že tretie funkčné obdobie je pre blaho národa, avšak jeho odporcovia ho obviňujú zo snahy stať sa doživotným lídrom Bieloruska.
Už v roku 1996 si Lukašenko o dva roky predĺžil päťročné volebné obdobie do roku 2001. Potom bol zvolený na ďalšie päťročné obdobie. Západní pozorovatelia kritizovali vtedajšie voľby ako nedemokratické.
Referentovou otázkou je, aby sa stalo ústavným dodatkom umožniť Lukašenkovi kandidovať na prezidentský úrad toľkokrát, koľko bude chcieť. Hlasovanie bude platné pri účasti minimálne 50 percent voličov.
Lukašenko trvá na tom, že za jeho vlády krajina dosiahla obrovský pokrok. Odmietol obvinenia z volebných podvodov a v krajine je rekordný počet zahraničných pozorovateľov. Medzi 700 medzinárodnými pozorovateľmi je i misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
"Nech prídu a monitorujú - a nemyslite si, že tu niečo skrývame," povedal Lukašenko v predvolebnej kampani.
Americké ministerstvo zahraničných vecí poukázalo na "neustále a závažné porušovanie ľudských práv a demokracie" bieloruskou vládou. Vyjadrilo "vážne pochybnosti", že hlasovanie naplní medzinárodné demokratické štandardy.
Hlavné hlasovanie sa koná dnes, hoci do 20 percent voličov v krajine s 10 miliónmi obyvateľov už odovzdalo hlasy na základe úprav predčasného hlasovania.
