Paríž 11. marca (TASR) - Hlavná žalobkyňa Medzinárodného súdneho tribunálu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) Carla del Ponteová neverí, že bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič bude čoskoro zatknutý. "Už celé týždne čítam, že Miloševič má byť každú chvíľu zadržaný. Vonkoncom tomu neverím", vyhlásila prominentná právnička v rozhovore pre najnovšie vydanie francúzskeho týždenníka LďExpress".
Svoj pesimizmus zdôvodnila 53-ročná Švajčiarka skutočnosťou, že v Srbsku sa voči Miloševičovi neskončili vyšetrovania, vedené na základe obvinenia z finančných a volebných podvodov. Už z týchto dôvodov nemôže byť bývalý juhoslovanský mocipán zatknutý v "dohľadnej budúcnosti". Jeho zatknutie v Srbsku by však uľahčilo jeho predvedenie do Haagu. Belehradská vláda by bola totiž nútená splniť si svoje medzinárodné záväzky, vyhlásila del Ponteová.
Žalobkyňa ICTY nevylúčila ani skutočnosť, že Belehrad odmietne spoluprácu s haagskym tribunálom, pretože juhoslovanský parlament odmieta schváliť príslušný zákon. Pokiaľ by sa táto záležitosť nepohla z miesta do konca marca, resp. do polovice apríla, chce sa del Ponteová sťažovať na Juhosláviu pred Bezpečnostnou radou OSN. Juhoslovanská vláda musí zrejme dostať tvrdé podmienky, aby neodmietala spoluprácu s tribunálom v Haagu, domnieva sa žalobkyňa ICTY.
V rozhovore pre francúzsky týždenník vyjadrila del Ponteová sklamanie nad novým juhoslovanským prezidentom Vojislavom Koštunicom. Ako sama priznáva, jeho kroky v nesmierne ťažkej situácii spočiatku obdivovala. Neskôr ju však odmietol prijať a stretnutie s ním si právnička musela doslova vynútiť. Počas rozhovoru s juhoslovanským prezidentom musela skonštatovať Koštunicov "neuveriteľný nacionalizmus." Je to muž, ktorý nepozerá do budúcnosti ale do minulosti, povedala del Ponteová.
Hlavná žalobkyňa ICTY zároveň informovala, že tribunál musel kvôli nedostatku pracovníkov zastaviť vyšetrovanie v súvislosti s objavenými masovými hrobmi v Kosove. Podľa jej názoru je však 10.000 obetí srbskej represálie v Kosove reálne číslo. Práve tieto represálie boli v roku 1999 dôvodom na vojenský zásah NATO proti JZR. Do dnešných dní sa podarilo exhumovať 4 000 tiel, ďalšie obete mohli skončiť v rieke, byť spálené, alebo sa ich ešte nepodarilo objaviť.
Del Ponteová kritizovala zároveň nedôsledný postoj NATO pri prenasledovaní vojnových zločincov. "Je ťažké pochopiť, že NATO so svojou vojenskou mocou nie je v stave zatknúť vodcu bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča. Na tento krok chýba očividne politická vôľa", povedala žalobkyňa ICTY.
5 jč
