Ramadán je islamským pôstnym mesiacom. V čase medzi východom a západom slnka znamená pôst pre moslima úplnú zdržanlivosť od jedla, pitia, fajčenia a pohlavného styku.
Deviaty mesiac lunárneho kalendára je pre moslimov najdôležitejší, pretože veria, že práve v tom čase sa prorokovi Mohamedovi zjavoval anjel, ktorý mu diktoval Korán, svätú knihu islamu.
V niektorých krajinách moslimskí klerici a islamskí vodcovia vyzvali na zatvorenie nočných klubov a hráčskych podnikov na obdobie jedného mesiaca. Niektoré televízne stanice nebudú počas tohto obdobia vysielať televízne programy, ktoré idú proti islamským hodnotám.
Napríklad v uliciach indonézskej metropoly Jakarta sa život v prvý deň posvätného mesiaca spomalil. V meste ubudlo dopravných zápch aj napriek tomu, že je dnes pracovný deň. Ramadánu sa prispôsobili aj vládne budovy a obchodníci, ktorí upravili otváracie hodiny podľa tradície posvätného mesiaca.
V mnohých mestách začali miestne úrady prísnejšie dohliadať na nepovolené aktivity, ktoré sú považované za hriešne ako napríklad prostitúcia.
Pôst počas Ramadánu je jednou z piatich náboženských opôr islamu a veriacemu má slúžiť na zahľadenie sa do seba a sebaočistu. Ďalším pilierom je vyznanie viery, denné modlitby, poskytovanie almužny chudobným a púť do Mekky.
Ramadán sa končí po 30 dňoch pôstu, ktorý musia dodržiavať všetci telesne a duševne zdraví jedinci. Toto pravidlo sa však nevzťahuje na pocestných, chorých, tehotné a dojčiace ženy, deti a na starých ľudí.
Podľa výkladu islamských učencov možno od povinného pôstu oslobodiť aj telesne ťažko pracujúcich ľudí, kam patria chirurgovia, ale aj vojaci. Títo si však musia vynechané pôstne dni nahradiť alebo kompenzovať almužnou chudobným.
Korán však nezakazuje viesť počas Ramadánu vojnu. Nájdu sa aj moslimovia, ktorí veria, že práve tento mesiac je na boj "za oprávnenú vec" najvýhodnejší. Napokon, aj sväté mesto Mekku si prorok Mohamed podmanil bez veľkých bojov v roku 630 práve v polovici pôstneho mesiaca.
