Moskva/Ženeva 13. októbra (TASR) - Milióny detí v krajinách východnej Európy a strednej Ázie ešte stále žijú v chudobe aj napriek ekonomickému pokroku v každom štáte. Tento fakt dokazuje, že samotný ekonomický rast nevyhnutne neprispieva k zlepšeniu kvality života detí, uvádza sa v dnes zverejnenej správe Detského fondu OSN - UNICEF.
Monitorovacia správa UNICEF s názvom Innocenti Social Monitor 2004 informuje, že zo 44 miliónov detí žijúcich v deviatich krajinách s dostupnými údajmi, ešte 14 miliónov žilo v roku 2001 v chudobe. Monitoring sa súčasne zameriava na rozdiely medzi bohatými a chudobnými v 27 krajinách strednej a východnej Európy (SVE), Commonwealthu, ako aj na rozdiely medzi prosperúcejšími krajinami strednej Európy a chudobnejšími štátmi Kaukazu a strednej Ázie.
"Deti ten ekonomický pokrok v tomto regióne jednoducho vynecháva a chudoba deformuje ich detstvo," vyhlásila dnes v Moskve pri zverejňovaní správy výkonná riaditeľka UNICEF Carol Bellamyová.
Správa teda poukazuje na to, že ekonomický rast v krajine je zriedkakedy sprevádzaný iniciatívami na riešenie vážnych sociálnych nerovností postihujúcich deti.
"Táto skutočnosť nás núti položiť si dve otázky. Po prvé, na čo je ekonomický rast, ak z neho neprofitujú deti? a Po druhé, prečo si tak veľa krajín nezmapuje situáciu a mieru chudoby u detí," uviedla Bellamyová, pričom zdôraznila, že je to rozhodujúci indikátor úspechu, alebo neúspechu politiky v oblasti ekonomickej a sociálnej, ako aj perspektíva do budúcnosti.
Správa UNICEF okrem iného poukazuje na problém nezamestnanosti v rodinách. Informuje, že v niektorých krajinách, vrátane Bulharska a Poľska, žije veľký počet detí v rodine, kde nie je ani jeden z rodičov zamestnaný. V tejto súvislosti UNICEF pripomína nevyhnutnosť iniciatív v sociálnej oblasti, ktoré by rodinám umožňovali sťahovať sa za prácou do regiónov s vyššou zamestnanosťou.
Autori monitoringu tiež pripomínajú, že chudobní často platia za zdravotnícke a vzdelávacie služby, ktoré by mali byť zdarma a že výška príspevkov v nezamestnanosti a rodinných prídavkov nekorešponduje s ich potrebami. Nedávne prieskumy preukázali, že napríklad v Uzbekistane menej ako sedem z desiatich detí navštevuje základnú školu.
Vlády štátov často merajú chudobu podľa základného existenčného minima. Nedávna štúdia v Kazachstane však dokázala, že minimum dávané štátom nepokryje ani výdavky na bývanie, nie to ešte na ďalšie potreby a základné služby. V Gruzínsku napríklad existenčné minimum neodráža sezónne výkyvy cien potravín, takže aj tí, čo žijú na hranici životného minima, alebo niečo nad jeho úrovňou, môžu trpieť podvýživou.
