Praha 11. októbra (TASR) Petíciu na záchranu slovenskej študentky Univerzity Karlovej Miriam Jevíkovej unesenej na severnom Kaukaze odštartoval v nedeľu uznávaný český novinár a publicista Jaromír Štětina. Petícia nazvaná Zachráňme Miriam Jevíkovú je adresovaná českému prezidentovi Václavovi Klausovi, aby sa váhou svojej osobnosti zasadil o jej prepustenie. Štetina chce získať podporu aj ďalších českých osobností verejného života.
Jevíkovú uniesli začiatkom júna pravdepodobne v juhoruskom Ingušsku. Štětina verí, že dievča je stále na žive. Novinár kandiduje za Stranu zelených do českého Senátu.
Zistil som, že je tu veľký, studený a taký temný nezáujem o tento prípad, čo v porovnaní s niektorými prípadmi unesených občanov iných európskych štátov, sa mi zdá hanebné, uviedol Štětina v telefonickom rozhovore pre TASR.
Musíme si rozdeliť úlohy: na Slovensku by sa toho mal ujať niekto iný a paralelne tento prípad tlačiť. Skutočne si myslím, že teraz je najdôležitejšie dostať tam aspoň nejakú delegáciu politikov. To neznamená vyjednávanie s únoscami, spresnil český novinár a svetobežník. Do oblasti ruského severného Kaukazu by mali odcestovať českí poslanci a senátori a kontaktovať ruských federálnych poslancov aj miestnych zákonodarcov.
Slovenský zastupiteľský úrad v Prahe o iniciatíve Jaromíra Štětinu nie je oficiálne informovaný, ale a priori ju neodmieta. Každá aktivita, ktorá môže pomôcť, je určite vítaná, reagoval pre TASR radca slovenského veľvyslanectva v ČR Boris Gandel.
S Miriam Jevíkovou sa Štětina pozná osobne: navštevovala jeho prednášky na univerzite a dokonca plánovali spoločnú cestu do Afganistanu. Za únosom Miriam môžu byť podľa Štětinu nielen kaukazské zločinecké skupiny, ale aj ruská federálna tajná služba FSB.
Tie verzie jej únosu sú dve a obe sú rovnocenné a ani jednu nie je možné vylúčiť. Prvá verzia: Miriam uniesli skutočne banditi osetskí, ingušskí alebo čečenskí, za účelom získania vysokého výkupného. Rýdzo kriminálny čin. Alebo ju uniesla Federálna bezpečnostná služba (FSB) Ruskej federácie, čo by nebol prvý prípad, domnieva sa Štětina a pripomína jeden mediálne známy prípad: únos nepohodlného ruského novinára Andreja Babického ruskou tajnou službou v Čečensku, z čoho oficiálne miesta obviňovali povstalcov.
Prípad Jevíkovej by podľa Štětinu mohol s Babickým súvisieť. Slovenka Jevíková sa s Andrejom Babickým, redaktorom ruskej redakcie Rádia Sloboda (RFE/RL), nielenže pozná, ale boli spolu aj v Afganistane. Únos Jevíkovej by preto mohol byť istou formou nátlaku ruských úradov na Babického, ktorý je dlhodobým kritikom tvrdého ruského postupu v Čečensku.
V otázke, či je Miriam stále nažive, má český novinár, ktorý sa chce zasadiť o jej prepustenie, vcelku jasno. Nie je dôvod predpokladať, že by nažive nebola. Tá doba štyroch mesiacov je pri únosoch (na ruskom Kaukaze) skutočne štandardná.
Jevíková v minulosti spolupracovala s českou humanitárnou Organizáciou na pomoc utečencom (OPU). V jej službách ako prekladateľka v júni na Kaukaz aj cestovala, ale k jej únosu došlo už v čase, keď nebola s OPU zmluvne viazaná, oddelila sa, a chcela v oblasti cestovať na vlastnú päsť.
Správy o kontakte únoscov s OPU sa objavili naposledy začiatkom augusta. Riaditeľ Martin Rozumek uviedol, že od začiatku júla ho údajní únoscovia kontaktovali štyrikrát. Za prepustenie Slovenky údajne požadujú milión amerických dolárov.
OPU je malou mimovládnou organizáciou a jej možnosti sú obmedzené. Má len desať zamestnancov, ktorí pracujú v utečeneckých táboroch v ČR a pomáhajú žiadateľom o azyl.
Slovenka spolupracovala s OPU ako prekladateľka od roku 2000 do 23. mája 2004. V čase, keď sa jej stopa na Kaukaze stratila, už teda nemala s OPU žiadnu zmluvu. V polovici mája sa Miriam Jevíková zúčastnila výmenného pobytu a konferencie v juhoruskom Piatigorsku, ale potom tam zostala na vlastnú päsť a hodlala začiatkom júna odcestovať k priateľom do mesta Nazraň v susednom Ingušsku.