, nenaplnila očakávania prokuratúry.
"Nemôžem povedať, či Nižňanský strieľal alebo nie, či niekoho zastrelil alebo nie," cituje z Repaského (78) výpovede agentúra DPA. Po ďalších otázkach však svedok svoje vyhlásenie zmenil. "Je pravda, že (Nižňanský) strieľal. Na koľkých, neviem, nerátal som," uviedol.
Na otázku, aby vysvetlil svoje sporné svedectvo, Repaský súdu povedal, že zabíjali všetci, vrátane Nižňanského ako veliteľa slovenskej časti Edelweiss, ako aj nemeckého majora Erwina Grafa von Thun-Hohenstein, ktorý velil celej jednotke.
Na opätovnú otázku, či Nižňanský osobne zabil 20 civilistov, Repaský odpovedal: "Áno, áno - a Kaniok tam bol tiež." Martin Kaniok bol Nižňanského predchodca na poste šéfa jednotky.
Ján Repaský bol počas druhej svetovej vojny členom Nižňanského protipartizánskej jednotky Edelweiss, ktorá mala v januári 1945 v Ostrom Grúni a Kľaku zmasakrovať 164 civilistov. Kvôli zlému zdravotnému stavu mal dnes svedčiť zo Slovenska prostredníctvom telemostu, nakoniec však do Mníchova pricestoval.
Svedok, ktorý pôsobil vetchým dojmom, vypovedal usadený v invalidnom vozíku. Bývalý železničiar potvrdil, že Nižňanský slovenskej jednotke Edelweiss velil "až do konca".
Repaský sa podľa vlastných slov na akciách jednotky podieľal a tiež aj strieľal. Ako povedal, rozkaz znel: "Ak nebudeš strieľať, budeš zastrelený."
Repaského, ktorý v čase masakier nemal 18 rokov, československý súd v roku 1962 odsúdil na osem rokov väzenia v procese s príslušníkmi Edelweiss, v ktorom Nižňanského odsúdili v neprítomnosti na smrť. Nižňanský po vojne emigroval na Západ. Proces z roku 1962 je označovaný za zmanipulovaný vtedajšou komunistickou mocou.
Nižňanský pracoval v Rádiu Slobodná Európa (RFE) a v roku 1996 získal nemecké občianstvo.
Obhajcovia Nižňanského argumentujú nevierohodnosťou Repaského, pričom poukazujú na jeho protichodné vyhlásenia. Tiež argumentujú, že československý proces - o verdikt ktorého sa opiera súčasná žaloba - sa konal v čase vrcholiacej studenej vojny, čo spochybňuje jeho hodnotu, keďže vtedajšie priznania boli vynútené hrozbami a mučením.
Repaský v roku 1993 vo vyhlásení overenom notárom uviedol, že v Ostrom Grúni ani v Kľaku počas masakry nebol a výpoveď proti Nižňanskému pred štyrmi desaťročiami urobil pod nátlakom.
V roku 2001, v prvom vypočúvaní mníchovskou prokuratúrou, však vypovedal, že videl, ako Nižňanský osobne zastrelil 20 obetí. Veliteľ údajne vydal rozkaz, že pri zásahoch Edelweiss nesmie nik uniknúť.
V rozhovore pre Českú televíziu Repaský minulý týždeň Nižňanského obvinil, že počas vojny dal opakovane rozkazy na zabitie údajných partizánov. Dnes vyhlásil, že pravdu hovoril pred tromi rokmi. "Nemohol som klamať, prokurátorka už aj tak mala všetko," povedal.
"Potvrdili ste vtedy všetko, čo vám predložili?" spýtal sa svedka sudca. Repaský na otázku nepriamo odpovedal kladne: "Veď (prokurátorka) mala všetky tie papiere."
Podľa pozorovateľov procesu citovaných DPA Repaský pred mníchovským súdom pôsobil dojmom, že jeho duševné schopnosti sú výrazne obmedzené.
V súvislosti s prípadom sa dnes objavili informácie, že neznáme osoby na Repaského v ostatných dňoch vyvíjali "tlak", načo korunnému svedkovi dali policajnú ochranu.
Nižňanský (86) priznal, že bol kapitánom v slovenskej časti nemecko-slovenskej jednotky, ktorá formálne podliehala vtedajšej slovenskej vláde, vznesené obvinenia z vraždy však odmieta. V najbližších dňoch má sudca rozhodnúť o žiadosti obhajoby o jeho prepustenie z vyšetrovacej väzby. V utorok má v procese ako svedok prostredníctvom telemostu vypovedať ďalší bývalý príslušník Edelweiss.
Na stredu je plánovaná výpoveď žalobcu z procesu z roku 1962 Martina Kováča. Mníchovský prokurátor v súvislosti s Kováčovým postupom vyhlásil, že jeho slovenský kolega "vyšetroval korektne" a nátlak "nebol vyvíjaný ani v náznaku".
