Bonn 5. decembra (TASR) - Paštúnsky kmeňový vodca Hamíd Karzaj, zvolený do čela posttalibanskej vlády Afganistanu, má jedinečnú kvalifikáciu na to, aby prevzal obrovskú úlohu a pokúsil sa priviesť vojnami stíhanú krajinu k normálnemu životu.
Mixom tradičných väzieb a modernej skúsenosti získal podporu účastníkov bonnskej konferencie OSN o budúcnosti Afganistanu - napriek tomu, že na rokovaniach sa nezúčastňoval a spolu so súkmeňovcami pripravuje konečný útok na juhoafganský Kandahár, poslednú baštu Talibanu.
Nominovanie Karzaja je zároveň sľubným základom pre novú vládu, v ktorej sa Severná aliancia - koalícia etnických menšín, ktorá po spustení vojenskej akcie USA obsadila väčšinu Afganistanu, vrátane metropoly Kábul - bude o moc deliť s dominantnými Paštúnmi, tvoriacimi asi 40 percent populácie.
"Triumvirát na severe chce hovoriť s podobnými modernistami na juhu," povedal Ahmad Rašíd, autor bestselleru "Taliban", poukazujúc na mladších reformátorov zo Severnej aliancie, akým je napríklad šéf bonnskej delegácie Júnis Kanúní.
Tradicionalistický mandát šéfa dočasnej administratívy by nemohol byť lepší. Karzaj, vysoký, plešivejúci muž, s upravenou šedivejúcou bradou, je lídrom veľkej kmeňovej skupiny Popalzai z okolia Kandaháru a je potomkom roajalistickej rodiny s tradíciou v pôsobení vo verejnom sektore.
Počas sovietskej okupácie v 80. rokoch Karzaj pomáhal financovať a vyzbrojovať bojovníkov zo svojho kmeňa, ktorý obýva juh Afganistanu, kde sa podľa predpokladov ukrýva najvyšší líder Talibanu, mulla Muhammad Umar.
Nezvyčajne mladý kmeňový náčelník, 46-ročný Karzaj má aj niekoľko veľmi moderných schopností, vrátane plynulej angličtiny a dobrého vystupovania pred kamerou.
Po tom, čo mudžáhidi porazili komunistov, pôsobil Karzaj v rokoch 1992-94 ako vicepremiér. Veľkú časť 80. rokov strávil v USA - kde jeho rodina viedla afganské reštaurácie v Chicagu, San Franciscu, Bostone a Baltimore - a má silnú podporu Západu.
AFGANISTAN TREBA MODERNIZOVAŤ
Jednou z hlavných prekážok pre vytvorenie protitalibanského tábora bol nedostatok lídrov z radov Paštúnov, ktorí fundamentalistické hnutie často považovali za obhajcu svojich záujmov proti etnickým menšinám zo severu krajiny.
Karzaj toto prázdne miesto začal zapĺňať 8. októbra - deň po spustení amerických náletov, keď prišiel na juh Afganistanu mobilizovať paštúnske kmene proti Talibanu.
Odvtedy je v pravidelnom kontakte so svojimi stúpencami a prostredníctvom satelitného telefónu komunikuje so zahraničnými novinármi. Prostredníctvom telefónu sa Karzaj na úvod bonnskej konferencie - na ktorej sa chcel zúčastniť ako člen delegácie bývalého kráľa Záhira Šáha - prihovoril účastníkom rokovaní. "Toto stretnutie je cestou k spáse. Sme jedna krajina, jedna kultúra. Sme zjednotení a nie rozdelení. Všetci veríme v islam, ale v islam tolerancie," povedal v posolstve otváraciemu zasadaniu konferencie.
Podľa Ahmada Rašída Karzaj zdieľa názor triumvirátu Severnej aliancie - ministra vnútra Júnisa Kanúního, ministra obrany Muhammada Fahíma a šéfa diplomacie Abdulláha Abdulláha -, že zbedačený Afganistan musí nahradiť tradičný prístup vojnových lordov modernou parlamentnou demokraciou. "Ak sa podarí spojiť moderný sever a moderný juh, možno vytvoriť slušnú vládu," povedal Rašíd.
PO ÚVODNEJ PODPORE ODPORCOM TALIBANU
Keď v roku 1994 v Kandaháre vzniklo hnutie Taliban, Karzaj poznal mnohých jeho lídrov z čias sovietskej vojny a podporoval ich úsilie o ukončenie chaosu a nezákonnosti v Afganistane.
V priebehu pár mesiacov si však začal všímať cudzie tváre na zasadaniach - tichých mužov, ktorých označoval za "skrytú ruku pakistanskej rozviedky". S Talibanom sa čoskoro rozišiel a označil ho za hnutie manipulované Pakistanom a arabskými extrémistami. "Títo Arabi sa do Afganistanu prišli učiť strieľať. Učia sa strieľať na živých terčoch a týmito terčmi sú afganskí ľudia, naše ženy a deti. Chceme, aby odišli," vyhlásil po tom, čo sa postavil proti Talibanu.
Karzaj spolu s otcom, bývalým senátorom Abdulom Ahádom Karzajom, začal kampaň proti Talibanu v roku 1997 z exilovej základne v Kvéte, pakistanskom meste najbližšie k Džálálábádu. V roku 1999 bol Karzajov otec zavraždený, keď sa vracal domov z večerných modlitieb. Vražda sa pripisuje Talibanu.
Ďalším tradicionalistickým plusom pre Karzaja je jeho láska k národnému športu buzkaši - búrlivej hre, pri ktorej muži na koňoch bojujú o bezhlavú kozu. Koncom septembra Karzaj vyhlásil, že sníva o dni, keď sa v Afganistane uskutoční slobodné zasadanie Lóje Džirgy, tradičnej veľkej rady, ktoré potom oslávi divokým "afganským pólom".
1 ari ed
