Brusel 7. októbra (TASR) Komisár EÚ Pascal Lamy chcel, aby sa v prípade neúspechu prístupových rokovaní s Tureckom priznalo tejto krajine privilegované partnerstvo, čím by sa vyslal jasný politický signál na to, čo sa stane, ak Ankara nebude plniť svoje povinnosti.
Lamy zároveň chcel, aby EK požadovala zvýšenie svojho rozpočtu na pokrytie nákladov na rozšírenie EÚ. Okrem slovenského komisára Jana Figeľa, Španielky Loyoly de Palacio, Viviane Redingovej z Luxemburska, Markosa Kyprianua z Cypru Lamy nenašiel podporu, informoval dnes francúzsky denník Libération a pripomenul stredajšie rozhodnutie EÚ začať prístupové rokovania s Tureckom, ktoré v decembri schváli summit EÚ v Bruseli.
V osemstranovom odporúčaní, ktoré napísal komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen, sa uvádza, že Turecko dostatočne spĺňa kodanské politické kritériá. Tie sa týkajú demokracie a dodržiavania ľudských práv. Aj rozsiahla správa, v ktorej sa zdôrazňuje balík legislatívnych reforiem začatých tureckou vládou pred dvoma rokmi, bola pre Ankaru pomerne kladná.
V dopadovej analýze, ktorú si vyžiadali poslanci Európskeho parlamentu, sa tiež uvádza, že EÚ môže svojím rozšírením o Turecko len získať. Napriek týmto pomerne pozitívnym dokumentom si EK dala pozor, aby sama nenavrhla presný termín na začatie rokovaní s Ankarou. To pripadne prezidentom a predsedom vlád na summite 17. a 18. decembra, podčiarkol Libération.
Tvrdšie požiadavky k Ankare presadzovalo len málo eurokomisárov: Lamy napr. chcel, aby Turecko priznalo genocídu spáchanú na arménskom ľude.
EK pomerne ochotne hodila horúci zemiak prezidentom a predsedom vlád 25 členských krajín EÚ, ktorí, koniec-koncov, tento proces urýchľovali. Po tom, ako v decembri 1999 priznali Turecku štatút kandidátskej krajiny, práve oni v decembri 2002 požiadali EK, aby pripravila správu na október 2004 s cieľom rozhodnúť o začatí či nezačatí prístupových rokovaní s Ankarou, pripomenul Libération.
