Washington 7. októbra (TASR) - Afro- a Latinoameričania sa môžu v blížiacich sa prezidentských voľbách v USA stať povestným jazýčkom na váhach. Občianske združenia a politickí pozorovatelia pripomínajú, že prezident George W. Bush by pravdepodobne nebol v Bielom dome, keby pred štyrmi rokmi neboli hlasy viac ako 95.000 čiernych Američanov vyhlásené neplatné. Bush vtedy vyhral s tesným náskokom 537 hlasov.
Veľká časť čierneho obyvateľstva USA volí tradične demokratov. Pred štyrmi rokmi hlasovalo za vtedajšieho amerického kandidáta Ala Gora deväť z desiatich Afroameričanov. Pre súčasného kandidáta demokratov Johna Kerryho by sa mohla práve táto časť obyvateľstva stať rozhodujúcou. Nezamestnanosť medzi americkými černochmi dosahuje 10,4 percenta a je skoro dvakrát vyššia ako je oficiálny celoštátny priemer. Okrem toho sa čierne obyvateľstvo upína v oveľa väčšej miere na sociálne témy, napríklad na zdravotnícku starostlivosť. Na rozdiel od Gora však podpora černošského obyvateľstva Kerrymu nie je až taká jednoznačná.
Podľa prieskumu denníka Washington Post by za Kerryho hlasovalo 79 percent Afroameričanov. Problémom je, že veľké množstvo čiernych obyvateľov USA jednoducho nepôjde voliť, pretože ich záujmy sa dostali do úzadia. Združenie 160 občianskych organizácií Unity ď04 Voter Empowerment Campaign oznámilo, že začiatkom septembra nebolo do novembrových volieb zaregistrovaných ešte okolo sedem miliónov oprávnených voličov z radov Afroameričanov.
Veľa černochov vytýka Kerrymu, že vo svojom prejave na nominačnom zjazde Demokratickej strany v Bostone nespomenul ani raz černochov alebo Afroameričanov. Kerrymu taktiež vyčítajú, že si je hlasovaním Afroameričanov vo svoj prospech až priveľmi istý. Na pomoc Kerrymu sa vydal už aj populárny čierny politik a bojovník za občianske práva Jesse Jackson, ktorý za demokratického kandidáta bojuje v niekoľkých rozhodujúcich štátoch USA, pripomína denník USA Today.
Najväčšou menšinou v USA sú Latinoameričania, ktorých počet sa odhaduje na 38,8 milióna. Hlasy hispáncov môžu o výsledkoch volieb rozhodnúť v štyroch federálnych štátoch - v Arizone, Colorade, Nevade a v Novom Mexiku, ale aj na ľudnatej Floride. Aj keď Latinoameričania v zásade uznávajú Busha, mnohí z nich sú sklamaní z toho, že nezrealizoval sľúbené zmeny v prisťahovaleckom zákone a vo svojej zahraničnej politike venuje Latinskej Amerike len nepatrnú pozornosť, napísal denník Denver Post.
Iní komentátori pripomínajú, ako si pred štyrmi rokmi získaval Bush hispánsku obec na svoju stranu a využil pritom aj svoje rodinné zväzky. Šikovne vtedy zapojil do predvolebnej kampane svojho synovca Georgea P. Busha, ktorého matka je Mexičanka a on sám ovláda výborne španielčinu. Výsledkom tohto premysleného ťahu bolo, že Bushovi odovzdalo svoje hlasy 35 percent Latinoameričanov. Bolo to viac ako ktorémukoľvek republikánskemu kandidátovi od roku 1984.
Najnovšie prieskumy však ukazujú, že Latinoameričania už nemusia podporovať demokratov tak ako doteraz, keď hlasovali za nich v pomere 2:1 alebo 3:1, tvrdí sociológ Sergio Bendixen. Vlažný vzťah tak k republikánom ako aj k demokratom badať v prvom rade u mladých prisťahovalcov. Latinoameričania by sa tak mohli stať najväčšou skupinou, ktorá by zmenila svoj názor a rozhodla sa pre iného kandidáta ako v uplynulých rokoch.
