Washington 7. októbra (TASR) - Bývalý iracký prezident Saddám Husajn sa vyhýbal telefónom, mal špeciálne laboratórium na testovanie jedla a vo veľkom staval paláce, to všetko v snahe posilniť svoju vlastnú bezpečnosť. Uvádza sa to v správe vypracovanej Charlesom Duelferom, osobitným poradcom americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA), povereným pátraním po zbraniach hromadného ničenia v Iraku.
V správe Duelfer vykresľuje Saddáma ako typického diktátora, ktorý vládol vďaka šíreniu strachu, ale ktorý sa v období pred jeho zosadením v roku 2003 stával čoraz viac paranoidným a izolovaným.
Od roku 1990 Saddám údajne iba dvakrát použil telefón - chcel tak predísť jeho lokalizovaniu a možnému americkému útoku.
Koncom 90. rokov vo veľkom budoval paláce a mešity, hoci - ako sa uvádza v správe - "veľká časť ekonomiky bola pred kolapsom".
"Tvrdil, že ak vybuduje veľký počet palácov, nebudú môcť USA určiť, kde sa nachádza, a zaútočiť naňho," uviedol Duelfer. Dostať sa k exdiktátorovi bolo niekedy ťažké aj pre jeho najdôležitejších poradcov. Ako povedal jeden z nich, niekedy trvalo aj tri dni, kým sa s ním bolo možné skontaktovať.
Jeden z jeho poradcov však poznamenal, že iracká vláda nemala problém dostať sa k informáciám týkajúcim sa strategických plánov svojich protivníkov prostredníctvom internetu, ako aj prostredníctvom svojich vojenských atašé na rôznych veľvyslanectvách.
"Napríklad, atašé v Katare uvádza, že (protisaddámovská) koalícia vysiela 15.000 až 18.000 vojakov. Mohli sme si to pozrieť aj na internete - všetko to tam bolo," povedal bývalý šéf generálneho riaditeľstva vojenskej tajnej služby.
Hoci sa obklopoval svojou rodinou a vysokopostavenými irackými predstaviteľmi, Saddám tvrdil, že sa pravidelne stretáva s irackými obyvateľmi, hlavne ženami, keďže ich považoval za najlepší zdroj informácií.
Jeden z odborníkov v oblasti obrany konštatoval, že Saddám bol pri spracovaní informácií "ako počítač" - ak dostal spoľahlivé informácie, urobil dobré rozhodnutia, ak však boli vstupné informácie chybné, výsledná taktika tým utrpela.
Exdiktátor mal slabosť pre niektoré prvky západnej kultúry, uvádza sa v správe, podľa ktorej bola jednou z jeho najobľúbenejších kníh novela Ernesta Hemingwaya Starec a more.
1 sla ed
