Paríž 6. októbra (TASR) - Francúzsky prezident Jacques Chirac vážne uvažoval, že prispeje 15.000 vojakmi k Spojenými štátmi vedenému zásahu v Iraku, až kým rozpory o termíne útoku nezničili vyhliadky na spoluprácu. Tvrdí to nová kniha vydaná dnes vo Francúzsku.
Podľa autorov knihy Chirac Contre Bush: L'Autre Guerre (Chirac vs. Bush: Iná vojna) mal Chirac blízko k ponuke francúzskych síl ešte v januári 2003, teda dva mesiace pre inváziou. Cúvol však uprostred náznakov, že americký prezident George W. Bush je pevne rozhodnutý pre vojnu.
Chirac sa vyhýbal vyhliadke vyslania vojakov kvôli zrejme jasnému zámeru americkej vlády napadnúť režim Saddáma Husajna aj bez podpory Bezpečnostnej rady OSN, čo zabránilo rozhovorom o prípadnej francúzskej účasti, uvádza sa v knihe.
V tom čase Francúzsko naliehalo na pokračovanie práce zbrojných inšpektorov OSN v Iraku. Chirac sa stal vedúcim zástancom mierového riešenia hrozby predstavovanej Saddámom.
Problematický osobný vzťah medzi oboma prezidentmi prispel k zlej atmosfére vyvolanej počas diskusie o Iraku, pričom Spojené štáty odpočúvali telefóny, ktoré používal Chirac, tvrdí ďalej publikácia.
Autori Thomas Cantaloube a Henri Vernet, reportéri novín Le Parisien, uvádzajú, že kniha sa zakladá na rozhovoroch s najmenej 50 francúzskymi a americkými vládnymi a armádnymi činiteľmi.
Jedným z najvážnejších tvrdení je to, že francúzskeho generála Jeana-Patricka Gaviarda poslali 16. decembra 2002 do Washingtonu, kde pre zásah v Iraku ponúkol 10.000 až 15.000 vojakov spolu s lietadlami a ďalším zariadením. Podmienkou bolo, aby umožnili inšpektorom OSN pokračovať v práci.
Hovorca francúzskych leteckých síl pre tlačovú agentúru Associated Press (AP) uviedol, že generál nedával žiadne záväzky. Gaviard je šéfom obranných operácií francúzskeho vojenského letectva.
Americkí predstavitelia mu povedali, že môže byť neskoro na zaradenie Francúzov do útoku, pretože americké sily v regióne pri Iraku už boli mobilizované a integrácia by bola náročná. Do januára Chirac ponechával francúzske sily pripravené s predpokladom, že Saddám urobí chybu a OSN podporí inváziu, tvrdí kniha.
Dlhoročné americko-francúzske spojenectvo, siahajúce do čias americkej revolúcie, a snaha nenarušiť ho hrali takisto rolu v rozhovoroch Paríža s Washingtonom, povedal dnes Cantaloube v rozhovore pre AP.
Na druhej strane podľa neho panovala vo francúzskej vláde "slepota" k neokonzervatívnemu hnutiu v USA a situácii nepomohol ani "fakt, že George Bush bol niekto, kto veľmi nepočúval a kto dokončoval svoje plány. Jacques Chirac to pochopil začiatkom roku 2003, ale určitý čas to trvalo," dodal Cantaloube.
Kniha cituje nemenovaného predstaviteľa francúzskej armády, spomínajúceho na to, ako mu americký kolega povedal, že "vzťahy medzi našim prezidentom a vašim sú na osobnej úrovni nenapraviteľné".
Podľa rovnakého zdroja boli francúzski činitelia presvedčení, že USA odpočúvajú Chiracove telefonické rozhovory, uviedol Cantaloube. Členovia Chiracovho sprievodu mu prezidenta opísali ako "chronického telefonujúceho", ktorý nie vždy používal zabezpečené linky.
