Praha 6. októbra (TASR) Na nie príliš známe okolnosti vojenskej operácie na Dukle spred 60 rokov upozorňuje v dnešnom vydaní český denník Mladá fronta Dnes (MFD). Najčítanejší český denník konštatuje, že Československý armádny zbor sa mohol volať rusínsko-volynský, pretože takmer polovicu jeho členov tvorili Rusíni z Podkarpatskej Rusi, ktorá bola pred vojnou súčasťou Československa. Druhou veľkou skupinou boli volynskí Česi, ktorých poslali na Duklu bez výcviku. Tam sa pri nepredstaviteľnej masakre mnohí z nich psychicky zrútili, boli zastrelení na úteku, alebo pre výstrahu zastrelení za zbabelosť.
Taký bol podľa MFD napríklad osud Pavla Lohwasera, ktorého spolubojovníci našli 12. októbra 1944 v zákope, ako sa ukrýva pred mínometnou paľbou. Veliteľ zboru Ludvík Svoboda nariadil rozsudok smrti vyhlasovať celému mužstvu tri dni po sebe.
Na bojovú morálku Čechoslovákov dozerali dôstojníci sovietskeho obranného spravodajstva, ktorí išli s nabitými zbraňami v druhom slede. Vojakov niekedy aj povzbudzovali streľbou ponad ich hlavy a pokiaľ sa im zdalo, že je niekto zbabelý, zastrelili ho, tvrdí denník a odvoláva sa na zistenia historika Zdenka Vališa.
Pri čítaní týchto dokumentov som si musel robiť prestávky, uviedol historik s tým, že do Svobodovho zboru údajne narukovali aj 16-roční volynskí Česi, ktorých poslali do boja po týždňovom výcviku a niekedy aj bez neho.
Je možné týmto deťom vôbec vyčítať, že ich strach pripravil o rozum a prinútil k úteku?, pýta sa Vališ. K tomu došlo napríklad pri masakre neďaleko poľskej dediny Machnowka. Nováčikovia bez skúseností tam po streľbe nemeckého delostrelectva prepadli panike a pred blížiacimi sa tankami utekali pološialení od strachu. Generál Oldřich Kvapil na to aj po rokoch spomína s chvejúcim sa hlasom.
Utekali, kričali hrôzou, odhadzovali zbrane a plecniaky, zobliekali blúzy. Bol som na fronte už dva roky, ale niečo podobné som ešte nevidel, zdôveril sa generál, ktorý siahol po zbrani, najprv strieľal nad hlavy utekajúcich mužov a potom v dávkach aj do nich. Vojakov, ktorí zlyhali, čakal poľný súd, trestná rota a niekedy aj popravná čata.
Podľa historika Vališa sa za zlyhania na Dukle popravovalo ešte aj tesne pred skončením vojny. Dodnes nevieme, koľko tých popráv vlastne bolo, dodal.
Duklianska operácia v podobe bleskového prechodu Karpát bola podľa MFD geniálnym nápadom, ako pomôcť SNP, ale bola úplne zbabraná a stala sa jednou z najkrvavejších operácií 2. svetovej vojny. Za jediný mesiac padlo na Dukle 60.000 sovietskych vojakov a 2389 Čechoslovákov.
