Ľubľana 4. októbra (TASR) - Po dvoch neúspešných pokusoch sa večný líder slovinskej opozície Janez Jansa (46) konečne dočkal: jeho Slovinská demokratická strana (SDS) v nedeľňajších parlamentných voľbách prekvapujúco jasne porazila 12 rokov vládnucich liberálov a Jansa siaha na post premiéra.
Jansa, bývalý minister obrany - pre svoje radikálne vyjadrenia z minulosti nazývaný "slovinský Haider" (podľa bývalého lídra rakúskych slobodných a korutánskeho hajtmana Jörga Haidera) -, tak korunuje svoju politickú kariéru, ktorú začal ako "hrdina" hnutia za nezávislosť bývalej juhoslovanskej republiky.
Pred voľbami Jansa zmiernil svoj radikalizmus a prezentoval sa ako konzervatívny "politik stredu". Namiesto štvania proti starým komunistickým štruktúram v politike a hospodárstve stavil na pevné sociálne a ekonomické argumenty. "Nechceme len európske ceny, ale aj európske platy," bol jeden z jeho sloganov. Jansa využil aj túžbu Slovincov po zmene a vládnej Liberálnodemokratickej strane (LDS) vytýkal aroganciu, korupciu a klientelizmus.
Jansa sa poučil zo svojej politickej minulosti. V parlamentných voľbách v roku 1996 síce zisk SDS vzrástol z troch na pozoruhodných 16 percent, kvôli radikalizmu však strana zostala osem rokov zabetónovaná v opozícii. Bez koaličného potenciálu pre ľavicu neboli úspešné ani jeho dva pokusy o spojenie pravicových strán.
Dnom Jansovej kariéry bola jeho rola počas krátkeho pôsobenia pravicovej vlády v lete 2000. Napriek tomu, že oficiálne bol ministrom obrany, všeobecne bol považovaný za zákulisného strojcu čistiek v štátnej správe a za pôvodcu mnohých, čisto stranícko-politicky motivovaných rozhodnutí, ktoré viedli ku katastrofálnym výsledkom pravice vo voľbách na jeseň 2000.
Jansa však naďalej ťaží zo svojej minulosti jednej z popredných postáv začiatku slovinského hnutia za demokraciu a nezávislosť z konca 80. rokov.
Jeho odsúdenie vojenským súdom z leta 1998, keď mal časopisu Mladina poskytnúť tajný dokument juhoslovanskej armády, je považované za začiatok politickej jari v Slovinsku. Pred kasárňami, kde sa proces s diplomovaným expertom na obranu konal, sa denne zhromažďovali tisícky ľudí požadujúcich Jansovo oslobodenie. Presadenie tejto požiadavky znamenalo koniec vlády komunistov ako jedinej strany v Slovinsku.
Po prvých slobodných voľbách z apríla 1990 bol Jansa ministrom obrany. Počas desaťdňovej vojny z júna 1991, ktorej predchádzalo vyhlásenie nezávislosti Slovinska od Juhoslávie, sa proti Juhoslovanskej ľudovej armáde (JNA) postavili aj jednotky Jansovej teritoriálnej obrany a skrížili tak plány Belehradu. Minister, ktorý v tom čase na verejnosti vystupoval v maskáčoch, sa štylizoval do pozície vojnového hrdinu slovinského oslobodzovacieho boja.
V roku 1992 sa Jansa pridal k sociálnym demokratom, ktorí sa vtedy po volebnom debakli ledva udržali v parlamente. Udržal si ministerský post a zároveň začal vytvárať svoju mocenskú bázu z tých, ktorých negatívne postihli politické a hospodárske reformy. O dva roky neskôr ho parlament odvolal z postu ministra - po tom, čo špeciálnym jednotkám armády údajne umožnil, aby brutálne zbili a zatkli civilistov, ktorí vraj robili špionáž pre "komunistického" prezidenta Milana Kučana.
Následne Jansa pritvrdil ako opozičný líder a politiku stredo-pravej vlády sa pokúšal torpédovať, okrem iného početnými ľudovými hlasovaniami. Mnohí pozorovatelia pripisujú Jansovej ideologicky príliš vyhrotenej politike vinu za pridlhé vládnutie LDS, ktorá sa pod vyrovnaným premiérom Janezom Drnovšekom mohla prezentovať ako garant stability.
Jansa sa narodil 17. septembra 1958 v Ľubľane. Spoločníci ho opisujú ako "brzdeného fanatika", "inteligentného človeka s komplexom menejcennosti".
Ako študent bol tak agresívne ľavicový, "že sme ho museli poriadne zadržiavať," povedal jeden z jeho bývalých profesorov na ľubľanskej univerzite.
Jansa sa považuje za milovníka športu: holduje surfovaniu a alpinizmu. Je však nerád, keď mu pripomínajú minuloročnú luxusnú golfovú dovolenku na Mauríciu, ktorá poškodila jeho imidž ľudu blízkeho politika.
