Medzi prvých mafiánskych bossov na Slovensku patril Peter Steinhübel, prezývaný Žaluď. Začínal ako nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva, jeho éra robotníka však trvala krátko. Začal sa živiť ako vekslák.
Vekslovanie v ranom kapitalizme
Umeniu vekslovania sa naučil od Poliakov. Skupoval valuty pred luxusnými hotelmi, na veľkých parkoviskách, pred nákupnými strediskami. Bol typickým ruličkárom - "klienti" od neho často dostávali namiesto vymenených bankoviek papiere.
Po revolúcii 1989 sa okamžite adaptoval. Bol veľmi šikovný, ovládal angličtinu, nemčinu a dohovoril sa s Talianmi. Začal dovážať počítače a veksláctvo ako "povolanie socializmu" povýšil. So skupinou kamarátov a známych sa stali priekupníkmi vo veľkom. Doteraz sa smejú na tom, aké to bolo jednoduché.
Ráno prišli do slovenskej banky a za malú sumu peňazí v hotovosti presvedčili slečnu za priehradkou, aby im predala všetok denný limit východnej marky. Tá sa u nás predávala po 3 koruny a partia Steinhübel & comp. ich o pár kilometrov ďalej, na Mexiko pľaci v Rakúsku, predávala po 6 korún.
Za 10 dní zarobil milióny na striebre
Podobné transakcie začali robiť so striebrom. Steinhübel mal skúsenosti z tejto oblasti biznisu z rodiny - už jeho otec bol v bratislavskej galérke známou osobou ako priekupník zlata. V štátnej puncovni si zlato nechával odobrovať, skupoval ho a následne so ziskom predával.
Žaluď aj toto robil 4 mesiace vo veľkom. V roku 1991 bolo možné získať vo Frankfurte za 5 miliónov tonu striebra a tú anonymným výkupom predať v Klenotách Bratislava či v Safine Praha za 7 miliónov. Keď kúpil jednorazovo namiesto 1 tony 6 ton, získal za týždeň až desať dní na tie roky úctyhodných 12 miliónov.
Do toho prišla malá privatizácia a ľudia okolo Steinhübela začali zarábať aj tam. V rámci holandských dražieb sa prihlásili 5 najatí záujemcovia, ktorí zložili zábezbeku a znížili skutočnému záujemcovi cenu. Potom dostali 10 až 20 percent zo zníženia - podľa toho, koľko si od reálneho kupca vypýtali.
Steinhübelovo reálne podnikanie
Po získaní prvotného kapitálu začal Steinhübel reálne podnikať. Kúpil autoservis v Pezinku a sklady začal prenajímať. Neskôr začal skupovať pozemky, kúpil bratislavské Mraziarne, bol spájaný s Tatravagónkou Poprad, Intercontinentalom, Vagónom Holding či hotelom Kyjev.
Od Vladimíra Poóra kúpil krátko pred smrťou krachujúcu televíziu VTV, kúpil aj licenciu na súťaž krásy Queen of Slovakia, kde spolupracoval s vtedajším poslancom HZDS Vlastimilom Vicenom i hercom, spevákom a podnikateľom Danom Junasom.
Steinhübel sedel počas súťaže v zábere kamery s priateľmi a tá ich niekoľkokrát snímala v priamom prenose na obrazovky. Vtedy už chcel Žaluď pôsobiť dojmom seriózneho podnikateľa. V tom období si vraj telefonoval a občas sa stretol aj s vtedajším námestníkom SIS Jaroslavom Svěchotom.
Čo o ňom hovoria kamaráti
Kamaráti, s ktorými Steinhübel vyrastal a s niektorými neskôr veskloval, hovoria, že šlo o veľmi húževnatého muža. "Bol nesmierne pracovitý," povedal SME dnešný podnikateľ. "Dokázal sa baviť do 3. hodiny rána, no o 8. hodine bol prvý v robote."
Na čo siahol, to vraj fungovalo, čo si zaumienil, to aj dosiahol. Bol typickým dieťaťom ulice, no nezamestnával kamarátov. "Každého, kto nerobil ako on, vyhodil. Mohol by raz učiť na vysokej škole rôzne druhy manažmentu - aj banditmanažment," smeje sa iný bývalý kamarát.
Banditmanažment znamenalo v reči tých, čo Steinhübela poznali to, že čo chcel, vždy dosiahol. Aj u vysokopostavených ľudí. "Počkal si toho človeka po práci, zvonil mu doma. Nakoniec všetci urobili, čo chcel - buď sa ho báli, alebo nechceli, aby ich otravoval."
Nik zo Steinhübelových kamarátov alebo známych vám nepovie, či niekoho zavraždil. "Zabiť asi dal. Neviem," hovoria väčšinou. Za chybu považujú aj jeho očarenie mladými dievčatami. Osemnásťročná už bola preňho stará.
"Chodil na všetky súťaže Elite Model Look, ktoré sa organizovali," spomína si fotografka, ktorá Žaluďa osobne poznala. "Nielen na castingy v Bratislave, ale aj do Nitry, Bystrice, Košíc." Každý deň ho pritom bolo možné stretnúť s iným dievčaťom.
To sú tie paradoxy
Steinhübel sa pritom dokázal zabávať aj bez mladých krásavíc. Pár týždňov pred smrťou tancoval na stole so spoločnosťou priateľov a všetkým objednával vodku. Keď ho však chcela jeho známa odfotografovať, decentne, no rázne jej pošepol: "Ak sa to niekde objaví, zabijem ťa."
O pár dní sa na tom istom mieste - pri diskotéke Queen's Pub - uskutočnil jeho piaty pokus o atentát. Šiesty už Žaluď neprežil - neznámy páchateľ ho 4. augusta 1999 odstrelil v objekte bratislavských Mraziarní, ktoré mu patrili.
