Vladimír Poór sa na ranči pri Naháči dobre zabáva na bujarých oslavách a luxusných večierkoch - s bratislavskou a trnavskou smotánkou. Polícia vyšetrovala privatizáciu Nafty Gbely s odhadovaným majetkom 3 miliardy, ktorú kúpila Druhá obchodná len za smiešnych 400 miliónov. Porušenie zákona sa dokázať nepodarilo. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Vladimírovi Poórovi hrozí súdny proces už v najbližších mesiacoch. Bude v ňom figurovať ako obvinený z trestného činu podvodu a sprenevery. Štátu mal spôsobiť fiktívnymi zmluvami škodu asi 300 miliónov korún.
Pre závažnosť trestných činov bol spis dokonca presunutý na Krajský súd v Bystrici, ktorý supluje úlohu špeciálneho súdu. Denníku SME to potvrdil podpredseda Krajského súdu v Bratislave Tibor Kubík.
O Poórovi budú zrejme rozhodovať koncom roka. V prípade rozhodnutia o vine mu hrozí trest odňatia slobody na 5 až 12 rokov nepodmienečne.
Napriek tomu sa privatizér Nafty Gbely netrápi. Jeho priateľ z politiky, exposlanec HZDS Ján Gabriel SME potvrdil, že Póora často vídať v hotelovom komplexe pri dedinke Naháč. Ide o rozsiahle sídlo pre vybranú klientelu.
Starosta Naháča Dušan Kubáň nám povedal, že rozsiahlu usadlosť vlastní spoločnosť Albit, s. r. o., a pripustil, že sa v tejto veci občas schádza práve s Poórom. "Čisto formálne," skonštatoval Kubáň.
V čase výstavby megalomanskej usadlosti - v rokoch 1996 až 1998 - bol spolumajiteľom trnavského Albitu aj Vladimír Poór. Podľa výpisu z obchodného registra sú jej aktuálnymi vlastníkmi advokát Juraj Trokan a Marta Rovenská.
Ide o Poórovu spoločníčku z čias fungovania v HZDS i v podnikaní. Figurujú spolu vo viacerých firmách. Firma Albit sídli v Trnave na rovnakej adrese ako spoločnosť ŽOS Trade, kde sú v predstavenstve dvojica Rovenská - Poór.
Obyvatelia Naháča či Hornej Krupej komplex nevolajú inak ako "Poórov ranč".
Luxus len pre vyvolených
Rozsiahly ranč nemožno prehliadnuť. Ide sa k nemu po jedinej vyasfaltovanej ceste na vŕšok neďaleko Naháča. Na jeho úpätí stojí vysoký dvojmetrový kamenný múr, ktorý spolu s dômyselným kamerovým systémom dokonale stráži bezpečnosť a súkromie komplexu.
Ten môže mať v rámci zastavanej plochy odhadom pol hektára. Vnútri areálu je malé jazierko, stajne pre kone a veľká budova, v ktorej je podľa Jána Gabriela bazén, fitnescentrum a niekoľko nadštandardných apartmánov.
Výstavba komplexu mohla vyjsť aj s pozemkom niekoľko desiatok miliónov korún. Atraktivitu usadlosti umocňuje blízky poľovnícky revír v tesnom susedstve.
Podľa Jána Gabriela, ktorý tam bol na viacerých akciách na Poórovo pozvanie, ide o normálny hotelový komplex, ktorý má slúžiť na prenájom rôznych osláv súkromného, ale aj firemného charakteru.
"Na akciách tam stretnete široký okruh vplyvných a známych ľudí z celej Bratislavy a Trnavy," prezrádza Gabriel. Konkrétne mená nie je ochotný zverejniť, pripúšťa však, že komplex navštevujú dopredu vybraní hostia.
Dnu sa hocikto naozaj nedostane. Po zazvonení zistí, že nemôže ísť o "hotelový komplex", ako hovorí Gabriel, pretože mladý muž, strážiaci budovu, skonštatuje: "Póor? Takého nepoznám. Mne to patrí."
Vzápätí sa vzdiali a vytiahne mobilný telefón. Už o pár minút sa k ranču rúti značkový čierny džíp s dvoma nakrátko ostrihanými mužmi, čo rýchlo zatarasujú závorou jedinú prístupovú cestu k usadlosti.
Domáci Poóra poznajú len z okien jeho limuzíny
V Naháči síce vedia, kde "Poórov ranč" leží, ale samotného Poóra nepoznajú. Starosta obce hovorí, že podnikateľ sa o dedinu a jej obyvateľov nezaujíma. Podobne je to v Hornej Krupej. Kde ranč je, vedia všetci, no jeho dočasných obyvateľov poznajú z okien luxusných limuzín, ktoré tam chodievajú.
V miestnom pohostinstve sa o Poórovi nedozvieme viac - azda len to, že je považovaný za človeka, ktorý vraj "okradol mnoho drobných, poctivých ľudí o ich peniaze a že je zadobre s miestnym starostom". Ten to odmieta. Vincent Konečný: "S pánom Poórom bližšie vzťahy nemám, ale na ranči som sa bol párkrát pozrieť."
V dedine býva aj celá rodina, ktorá v ranči pracuje - podľa domácich sa oň po celý rok stará. Ide o dvoch zhruba tridsaťročných mladíkov s krátkym účesom a robustnou postavou a ich dvoch starších príbuzných, muža a ženu. Dvojicu svalnáčov stretávame aj s údajným majiteľom v miestom pohostinstve. Stále trvá na tom, že mu usadlosť patrí.
Na otázku, čím sa živí, že si môže taký luxus dovoliť, odpovedá s úškrnom: "Teba poznám. Ja som tiež novinár."
(bšd)
Autor: Braňo Dobšinský
