Brusel 3. októbra (TASR) Dlhoročné úsilie Turecka o členstvo v EÚ vstúpi na budúci týždeň do novej etapy. Európska komisia v stredu 6. októbra zverejní hodnotiacu správu o tureckých reformách, ktorú bude sprevádzať odporúčanie na začatie prístupových rokovaní s úniou.
Konečné rozhodnutie však budú mať v rukách členské štáty EÚ, ktorých lídri sa zídu na summite v Bruseli 17. decembra. Musia pritom rozhodnúť jednomyseľne, takže napätejšie chvíle bude zrejme Ankara zažívať až tam.
Od komisie sa totiž očakáva, že v stredu dá začiatku prístupových rokovaní zelenú, hoci za veľmi prísnych podmienok.
Komisia usúdila, že Turecko dostatočne splnilo politické kritériá a odporúča, aby sa začali prístupové rokovania, cituje pondelkové vydanie nemeckého denníka Bild zdroje v európskej exekutíve.
Podľa predbežných verzií textu, ktoré prenikli medzi novinárov, bude Turecko musieť právne normy EÚ implementovať pred uzavretím príslušnej kapitoly, zatiaľ čo v minulosti kandidátske krajiny uzatvárali kapitoly, keď sa s EÚ dohodli na podmienkach a termínoch uplatnenia príslušnej legislatívy.
Do Turecka budú pravidelne chodiť monitorovacie tímy, ktoré budú situáciu sledovať priamo na mieste. Ak dospejú k negatívnemu záveru, rokovania budú môcť byť pozastavené, až kým nedôjde k náprave.
Komisia v odporúčaní nestanoví dátum začiatku rokovaní a rozhodnutie ponechá na lídrov členských krajín EÚ. Podľa zdrojov komisie by sa rozhovory mohli začať koncom budúceho roka.
Európska exekutíva tiež Ankaru upozorní, že ju čaká pred vstupom obrovský kus práce a rok 2015 označí ako prvý realistický termín vstupu do EÚ. Zároveň dá jasne najavo, že samotné prístupové rokovania nie sú zárukou členstva.
Aj hodnotiaca správa, ktorá bude sprevádzať odporúčanie, bude veľmi kritická. Všimne si pokrok v oblasti slobody prejavu, menšinových práv, vlády zákona, práv žien a civilnej kontroly nad armádou. Ocení právne normy, ktoré majú zlepšiť podmienky vo väzeniach, skoncovať s mučením, poskytnúť kurdskej menšine väčšie práva, modernizovať trestný poriadok.
Dokument však upozorní, že uplatňovanie prijatých noriem v praxi je často veľmi pomalé a nedôsledné.
HLAVNÉ KRITICKÉ POZNÁMKY EK VOČI TURECKU
MUČENIE: Hoci mučenie už nie je systematické, mnoho prípadov mučenia a najmä zlého zaobchádzania sa stále vyskytuje a je potrebné ďalšie úsilie pre zastavenie takýchto praktík.
SLOBODA PREJAVU: Mnoho ustanovení v rôznych zákonoch sa dá stále vysvetliť tak, že nevhodne obmedzujú slobodu prejavu a prokuratúra naďalej trestne stíha tých, ktorí nenásilne vyjadrujú svoj názor. Zdrojom znepokojenia je množstvo trestných stíhaní voči novinárom. Aktivisti za ľudské práva, sú stále terčom týrania justičnými prostriedkami.
NÁBOŽENSKÁ SLOBODA: Hoci náboženská sloboda je zaručená v ústave a sloboda vierovyznania je vo veľkej miere dodržiavaná, nemoslimské komunity naďalej čelia problémom čo sa týka právnej subjektivity, majetkových práv, prípravy duchovných, vzdelávania.
PRÁVA ŽIEN: V praxi ostáva násilie voči ženám vážnym problémom. Treba väčšie úsilie s cieľom zabezpečiť rovnosť pohlaví v spoločnosti.
PRÁVA KURDSKEJ MENŠINY: Hoci pokrok bol výrazný, naďalej existujú významné obmedzenia pri uplatňovaní kultúrnych práv, vrátane vysielania a vzdelávania.
ARMÁDA: Hoci proces zosúladenia civilno-vojenských vzťahov so zvyklosťami EÚ prebieha, ozbrojené sily v Turecku naďalej majú vplyv na štát prostredníctvom neformálnych kanálov.
KORUPCIA: Napriek početným legislatívnym opatreniam ostáva korupcia veľmi vážnym problémom prakticky vo všetkých oblastiach ekonomiky a verejného života.
DOPADOVÁ ŠTÚDIA
Okrem hodnotiacej správy a odporúčania zverejní EK v stredu aj dopadovú štúdiu o politických, ekonomických a sociálnych dôsledkoch prijatia Turecka do únie.
Jej hlavným záverom bude, že členstvo prinesie veľké politické i ekonomické výhody tak pre Turecko, ako aj pre úniu. Správa odhaduje aj náklady na rozšírenie o Turecko. Hrubý odhad hovorí o sume 16,5 až 27,9 miliardy eur ročne od roku 2025.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
