Belehrad 28. septembra (TASR) - Elitná jednotka srbskej polície zintenzívnila pátranie po najžiadanejšom obvinenom z vojnových zločincov, bývalom veliteľovi bosnianskosrbských jednotiek generálovi Ratkovi Mladičovi.
K akcii došlo po tom, čo sa predstavitelia vlády pod tlakom Západu prestali zdráhať a nariadili jeho zatknutie. Dnes to oznámil vysokopostavený predstaviteľ srbskej bezpečnosti, citovaný agentúrou AP.
Protiteroristická jednotka, podporovaná tímom západných expertov, na základe tipov amerických a iných spravodajských služieb v rámci intenzívneho pátrania po Mladičovi prečesáva Srbsko, povedal zdroj.
"Slučka okolo Mladiča sa sťahuje," povedal nemenovaný dôstojník srbskej bezpečnosti. "Sme optimistickí, že Mladič bude čoskoro zatknutý," povedal pre AP vysokopostavený americký diplomat oboznámený s pátracou operáciou.
Mladič je spolu s bývalým politickým lídrom bosnianskych Srbov Radovanom Karadžičom najžiadanejším spomedzi obžalovaných Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY).
Haagsky tribunál OSN oboch obžaloval v roku 1995 zo zločinov proti ľudskosti a genocídy za ich rolu pri srebrenickej masakre z júla 1995, keď bolo zabitých do 8000 moslimských mužov a chlapcov, a pri obliehaní Sarajeva počas bosnianskej vojny z rokov 1992-95.
Hlavná prokurátorka ICTY Carla del Ponte opakovane vyhlasuje, že Mladič sa ukrýva v Srbsku. Tamojší predstavitelia tvrdili, že nevedia, kde sa nachádza. Karadžič sa podľa predpokladov ukrýva na hornatom pomedzí Bosny a Čiernej Hory.
Srbsko a Čierna Hora (SČH), nástupnícky štát po Juhoslávii, je pod narastajúcim medzinárodným tlakom, aby zatkol a vydal do Haagu Mladiča a ďalších 15 obžalovaných. USA a EÚ Mladičovým zatknutím podmienili budúcu politickú a finančnú podporu.
Predstavitelia Belehradu sa zdráhali vydávať podozrivých pred ICTY, pričom argumentovali rizikom nestability, keďže mnohí Srbi považujú tribunál za protisrbsky zaujatý a obžalovaných - osobitne Mladiča - za vojnových hrdinov.
Ako zjavný prejav zmeny politiky, srbský prezident Boris Tadič v pondelok vyhlásil, že "podozriví musia byť vydaní haagskemu tribunálu, aby čelili spravodlivosti, o tom nie sú žiadne pochybnosti".
Tadič vyhlásenie poskytol po belehradskom stretnutí s prezidentom bosnianskej Srbskej republiky (RS) Draganom Čavičom, ktorému dominovala otázka spolupráce s ICTY.
Námestník ministra obrany SČH Vukašin Maraš dnes vyhlásil, že štát využije všetky svoje možnosti, aby dostal hľadaných pred haagsky tribunál. "Toto je naša štátna (a) vlastenecká povinnosť a profesionálna úloha," citovala Maraša agentúra Beta.
Šéf diplomacie SČH Vuk Draškovič - po návrate z USA, kde sa stretol predstaviteľmi americkej vlády - dnes potvrdil, že americká a iná medzinárodná podpora pre SČH zostáva naďalej podmienená zadržaním Mladiča.
"Toto je posolstvo, ktoré odovzdám (ostatným srbským lídrom): Veľa vecí, alebo lepšie povedané, všetko závisí na tom, či splníme naše medzinárodné záväzky, a náš hlavný záväzok je voči medzinárodnému súdu v Haagu," povedal Draškovič.
Pátranie po Mladičovi sa podľa srbského bezpečnostného zdroja sústredí v oblasti mesta Vajlevo, asi 70 kilometrov juhozápadne od Belehradu. Predpokladá sa, že Mladič na skrývanie využíva tamojšie hornaté a husto zalesnené prostredie.
Mladič, ktorému je pripisovaná hlavná zodpovednosť za srebrenickú masakru, žil v Belehrade slobodne do pádu režimu Slobodana Miloševiča z októbra 2000. Mladič otvorene navštevoval futbalové zápasy, navštevoval luxusné reštaurácie a hrob svojej dcéry na belehradskom cintoríne.
Generál sa začal ukrývať po tom, čo nová prozápadná srbská vláda pod tlakom Západu vyslala signál, že bude asi musieť Mladiča vydať do Haagu. Existujú však dohady, že Mladiča stále chránia kruhy Miloševičových spojencov v armáde a polícii.
