Financovanie politických strán upravuje séria zákonov, no podľa odborníkov sú "deravé a bezzubé". Politické strany síce musia každý rok predložiť parlamentu finančné správy, ich pravdivosť však nemožno posúdiť. Niekedy sa ju nedozvedia ani audítori, ktorí správy podrobne kontrolujú.
Denníku SME to potvrdil prezident Slovenskej komory audítorov Ivan Bošela. Tvrdí, že ak politické strany chcú podvádzať, renomovaných audítorov dokážu oklamať fiktívnymi darcami alebo darmi, maskovanými ako zmluvy o pôžičke.
"Audítor je schopný zachytiť mnohé nesprávnosti, ale ak ide o zámerný podvod, má menšiu šancu odhaliť ho. Primárnym zámerom auditu totiž nie je zachytiť všetky rizikové transakcie a podvody preverovaného subjektu." Pri kontrole sa zameriavajú len na väčšie transakcie a rozhodne nepreverujú všetkých darcov.
Napríklad 20-tisícový dar strane nemusí byť pre audítora žiadnou významnou transakciou. Bošela: "Presne tak, rozhodne ňou nie je. Pri miliónových príjmoch politických strán je to zanedbateľná položka. Vždy existuje riziko, že aj keď bol audit riadne vykonaný, niektoré podvody v správach sa neodhalia."
Sponzor musí s preverením súhlasiť
Keby aj bola nejaká transakcia audítorovi podozrivá, je tu ďalšia prekážka v jej overení. Ak sponzor nedá súhlas, audítor nemôže v banke preveriť, či skutočne došlo k vykázanému prevodu financií z účtu darcu na účet sponzorovanej strany a ani to, odkiaľ sponzor peniaze získal.
Je však pravdou, že audítor by mal byť profesionálne skeptický a každú podozrivú transakciu by mal oznámiť. Aká je však skutočnosť? Auditované správy sa prerokúvajú v parlamente, a tak politici kontrolujú samých seba. Napriek podozreniam neboli doteraz vyvodené voči žiadnej strane postihy.
Prípad s fiktívnymi sponzormi SDKÚ síce preveruje polícia, napriek tomu poslanec strany Peter Miššík SME povedal: "Náš audítor bol vyžrebovaný, nenadŕžal našej strane a výročné správy dopadli normálnym spôsobom."
Aliancia na podporu fair play pritom odhalila, že ako sponzori boli uvádzaní ľudia, ktorí žiadne peniaze Dzurindovej strane nedali. Robert Fico: "Kauza SDKÚ jasne ukázala, ako sa u nás financujú politické strany - najmä tie, ktoré sú prepojené na štátne štruktúry a verejné objednávky."
Mafia v golieroch i v parlamente?
Prípad SDKÚ je však pravdepodobne iba špičkou ľadovca, ktorý poodhalil možné podozrenia z nelegálneho financovania politických strán.
Policajný viceprezident Jaroslav Spišiak tvrdí, že chápadlá mafie v bielych golieroch siahajú až do parlamentu. Tí, ktorí politické strany štedro sponzorujú, môžu byť iba ich sympatizantmi, ale môžu aj od politických strán niekedy niečo chcieť alebo už niečo dostali.
Podpredseda parlamentu Béla Bugár k tomu hovorí: "Problém je, že kompetentné orgány tieto prípady v podstate odhalili, ale prokuratúra a súdy to nedokončili. Nie je tu exemplárny trest na výstrahu pred takým konaním."
Od zavedenia zákonnej povinnosti zverejňovať mená a adresy darcov rok od roka prichádza k pozoruhodnému poklesu v počte sponzorov.
Podľa Zuzany Wienk z mimovládnej Aliancie na podporu fair play je tento trend spôsobený vysokou nedôverou verejnosti voči politickým stranám i nedostatočnou darcovskou kultúrou strán.
"No predovšetkým darcovia nechcú byť viditeľne spájaní s politickými stranami, a tak im transparentnosť výročných správ, ktoré zakazujú anonymné dary, prekáža."
Politické strany si preto schválili zvýšenie príjmov zo štátnej kasy a pripravujú ďalšiu podobnú novelu.
Autor: Braňo Dobšinský