Chicago 22. septembra (TASR) - Pokrok v genetike ohrozuje vzťahy medzi lekárom a pacientom. Lekárov totiž stavia pred problém, či majú utajiť diagnózy, ktoré môžu postihnúť aj príbuzných pacienta.
Prípady, keď lekári nevarovali členov rodiny pacienta o genetických rizikách, už viedli k viacerým žalobám, vrátane prípadu dvoch detí narodených so zdedenou mentálnou retardáciou z americkej Minnesoty.
Iný scenár sa týka žien s diagnostikovanou zdedenou rakovinou prsníka, ktorých príbuzné môžu niesť rovnaký chybný gén bez toho, že by o tom vedeli. Po informovaní o riziku by sa mohli rozhodnúť absolvovať včasné mamografické vyšetrenie alebo dokonca preventívne odstránenie prsníkov - niektoré ženy s genetickou poruchou sa pre to aj rozhodli.
Záležitosť okolo genetických testov by sa v konečnom dôsledku mohla dotknúť všetkých pacientov, keďže lekári zisťujú, že gény ovplyvňujú, ako ten-ktorý jedinec reaguje na konkrétne lieky, povedal etik z Minnesotskej univerzity Jeffrey Kahn.
Problematike sa v najnovšom čísle magazínu Journal of the American Medical Association (JAMA) venujú lekári a právni experti, ktorí argumentujú proti zavedeniu záväznej "povinnosti varovať" nepacientov.
"Základom vzťahu pacient-lekár je záruka dôvernosti," konštatuje v článku Dr. Kenneth Offit, výskumník z odboru onkológie na Memorial Sloan-Kettering Cancer Center. Podľa Offita a jeho kolegov by povinnosť varovať príbuzných znížila hodnotu vzťahu pacient-lekár a pravdepodobne by bola porušením nedávnych federálnych zákonov o ochrane súkromia.
Pre lekárov by bolo tiež nepraktické snažiť sa skontaktovať s "nesčíselným počtom príbuzných ich pacientov, ktorých môžu genetické predispozície vystaviť určitému nešpecifikovanému riziku," uvádza sa v článku.
Dokonca aj keby sa podarilo skontaktovať so všetkými príbuznými, každý by požadoval, aby sa mu lekár venoval, čo by predstavovalo "úplne nerealistickú záťaž pre lekára," argumentuje Offit spolu s kolegami.
Podľa Amalie Rigoniovej, ktorá sa genetickej kontrole podrobila po tom, čo jej pred štyrmi rokmi diagnostikovali rakovinu prsníka, o informovaní príbuzných by mal rozhodnúť pacient.
Rigoniová (46), poradkyňa Národnej organizácie rakoviny prsníka Y-ME z oblasti Chicaga, uviedla, že svoje príbuzné informovala o testoch, ktorým sa podrobovala. Testy ukázali, že gén pre rakovinu prsníka nemá.
Autori článkov v JAMA sa zhodli, že lekári by mali sledovať smernice profesijných skupín, vrátane Americkej lekárskej asociácie (AMA). Tá minulý rok prijala politiku, podľa ktorej by mali lekári pacientom vysvetliť, aký dopad môžu mať genetické testy na ich príbuzných.
V niektorých prípadoch by pacienti - prípadne aj s pomocou lekárov - mali o výsledkoch testov informovať potenciálne ohrozených príbuzných. Lekári by však nemali trvať na rozšírení takýchto informácií, ani by sa nemali cítiť nútení tak urobiť.
Bez dôvernosti je možné, že pacienti nebudú vyhľadávať zdravotnícku starostlivosť, napísal Dr. Robert Sade, člen Rady pre etické a právne záležitosti AMA. "Desivým aspektom je, že lekári môžu byť žalovaní, či príbuzných informujú alebo nie," tvrdí Sade.
Na internete: JAMA: http://www.jama.com , AMA: http://www.ama-assn.org
