Na drevenom tráme v jednom dvore v Plavnici visí sedačka. Sedí v nej mladý, dlhovlasý muž. Vyzerá, akoby sa chcel pohojdať, lenže on chce lietať. Po chvíľke hniezdenia si odopne bezpečnostné popruhy a pristúpi k obrovskému vaku. Z tváre sa mu dá jasne vyčítať radosť. Práve sa stal žiakom bratov Vyparinovcov, inštruktorov paraglidingu. Už o malú chvíľu sa odlepí od zeme a zažije povznášajúci pocit z letu, na ktorý sa tak veľmi teší. Do maxibatoha k padáku pribalí sedačku a od mladšieho zo súrodeneckej dvojice, Petra, vyfasuje ešte prilbu.
Bratia mrknú na oblohu pozornými očami skúsených paraglidistov, aby zhodnotili vhodnosť počasia. Na modrom mori nad ich hlavami sa vznášajú ľahučké biele obláčiky a slnko sľubuje krásny deň. Zdá sa, že adrenalínovému dobrodružstvu nič nestojí v ceste. Lenže stopercentná istota tu neexistuje.
"Všetko závisí od počasia. Paragliding je zmes meteorológie, aerodynamiky, letových vlastností padáku a samozrejme zručností a rozumu človeka, ktorý na ňom lieta," ujal sa slova Peter a vzápätí pridal aj úsmevnú historku z čias, keď spolu s bratom ešte len začínali prekonávať prvé letové prekážky. "Keď sme začínali, o meteorológii sme toho veľa nevedeli. Len čo sa nám zdalo, že sa dá letieť, tak sme skočili... a buch na stromy. Dve hodiny sme dávali všetko dole. Samozrejme, chyba bola v nás, že sme to zle pilotovali. Pri ďalšom pokuse sme skončili zase na strome. Ale neodradilo nás to."
Starší z dvojice, Štefan, bratove slová so smiechom potvrdil. "Veru, keď sme začínali, nemal nás kto učiť, tak sme sa učili sami. Pamätám si, ako som sa rozbehol a nestihol som sa spamätať a už som visel na strome. Obaja sme takto "stromovali" viackrát. Teraz je to už úplne o niečom inom."
Napriek tomu, že obaja bratia vždy poškuľovali po adrenalínových športoch, nebolo hneď jasné, že paragliding sa im stane osudovým. Ako to už v takýchto prípadoch býva, celkom nenápadne dopomohla náhoda. "K prvým zoskokom ma priviedli kamaráti. Potom som to pár rokov nechal tak, až som úplnou náhodou zase naďabil na padák. Šiel som z práce a videl som kamoša, ako má rozložený padák a strihá na ňom šnúry. Chcel si ho zavesiť do krčmy pod plafón. Dal som mu päťtisíc korún, nech sa na to vykašle, že ja ten padák kúpim. Tak som zachránil padák a odvtedy som otrokom lietania," s úsmevom a celkom otvorene priznáva Peter.
Na otázku, prečo práve lietanie, vraj neexistuje jednoznačná a uspokojivá odpoveď. Jedine osobný zážitok môže byť vysvetlením všetkých prečo. Ako tvrdí Štefan, treba to skúsiť. Až potom človek pochopí, čo je lietanie. Keďže nie je naučený lietať, iba chodiť, náhle zistí, že je to droga. Strašná droga."
Po niekoľkých rokoch aktívneho lietania prišiel rad aj na súťažné zápolenie. Bratia prekonali počiatočnú dilemu a dnes patria k slovenskej špičke. "Obaja sme boli zástancami toho, že budeme lietať len sami pre seba. Ale prišiel čas, keď sme chceli skúsiť aj súťaženie. Mysleli sme si, že v paraglidingu sme už dosiahli vrchol, takže môžeme ísť na preteky. Tam sme, samozrejme, zistili, že k vrcholu je ešte ďaleko a že máme čo doháňať. Bolo to pre nás zároveň hnacím motorom, aby sme sa ďalej zdokonaľovali. Nie preto, aby sme raz vyhrali, ale preto, aby sme vedeli lietať tak, ako lietajú tí najlepší," zamyslel sa Peter.
Nedávno došlo na jeho slová. Zámer sa im vydaril. Dôkazom toho je Petrov čerstvý titul majstra Slovenska, ktorý mu otvoril dvere na majstrovstvá sveta. "Je to však finančne veľmi náročné a my nemáme sponzorov. Majstrovstvá sveta by ma vyšli asi na 70-tisíc, takže možno z finančných dôvodov tam nebudem môcť ísť," ťažká si majster. Jedným dychom však dodáva, že prvoradá je aj tak radosť z lietania.
Veľkým plusom paraglidingu je aj cestovanie. Vďaka svojej záľube už bratia prešli kus sveta. Z výšky preskúmali celú Európu, Brazíliu, Maroko i kus Afriky. "Spoznali sme krajiny, do ktorých by sme inak isto-iste ani nos nestrčili," smejú sa súrodenci, ktorí každoročne trávia na súťažiach v zahraničí veľa času. Na každej z nich sa z bratov stávajú súperi. Aj keď v podstate bojujú proti sebe, rivalita má v ich prípade akúsi inú príchuť. "Jeden druhého ženieme k lepším výsledkom. Na jednej strane súperíme, ale na druhej strane si aj fandíme. Vo vzduchu sme tím, pomáhame si, ako sa dá. Lietame rovnako dlho, máme rovnaké skúsenosti, takže raz je lepší jeden, raz druhý. Človek potrebuje mať aj šťastie, takže kto ho má, umiestni sa lepšie," dodáva Peter.
Michaela BREZINOVÁ
Autor: Korzár
