Washington 3. decembra (TASR) - Líder afganskej Severnej aliancie Burhanuddín Rabbání navrhol nový plán, ktorý by jemu a jeho koalícii umožnil zostať pri moci ďalších šesť mesiacov.
V rozhovore pre dnešné vydanie denníka The Washington Post Rabbání vylúčil akúkoľvek osobitú rolu pre bývalého kráľa Záhira Šáha v budúcom Afganistane a dodal, že dôležití lídri Talibanu a siete al-Káida zadržaní jeho jednotkami, nebudú okamžite odovzdaní americkým úradom, ako si to želá Washington.
Rabbáního vyjadrenia pravdepodobne skomplikujú afganské mierové rokovania, ktoré prebiehajú v Bonne, a zdôrazňujú možné nezhody medzi jeho názormi na budúcnosť Afganistanu a názormi, ktoré v Bonne prezentovali zástupcovia Severnej aliancie.
Rabbání (61) je formálnym lídrom Severnej aliancie a OSN ho uznáva ako prezidenta Afganistanu - tento post zastával od roku 1992 do roku 1996, keď bol zvrhnutý Talibanom.
Podľa Washington Post Rabbání uvažuje o vytvorení rady vedenia, ktorú by tvorilo 12-20 lídrov rôznych politických frakcií. Rade by bol podriadený kabinet 20-22 ministrov - skôr technokratov ako politikov, ktorí by sa starali o každodenný život krajiny. Táto vláda by mala fungovať štyri až šesť mesiacov, kým by bolo možné zvolať núdzovú Loju Džirgu, tradičnú národnú radu a miestnu formu parlamentu.
Rabbání tiež navrhol, aby líder Paštúnov - najväčšej etnickej skupiny v Afganistane - obsadil post ekvivalentný funkcii premiéra. Naznačil, že by bol na čele ním navrhnutej rady a že Severná aliancia by v nej mala obsadiť väčšinu kresiel.
"Členovia rady musia byť slávni a musia byť schopní kontrolovať problémy s bezpečnosťou. Keďže väčšina slávnych mien je v Severnej aliancii, väčšina členov rady by - samozrejme - mohla pochádzať zo Severnej aliancie," cituje denník Rabbáního.
Rabbáního návrh sa odlišuje od zjavnej dohody dosiahnutej v Bonne, podľa ktorej by mal dočasnú administratívu viesť Abdul Sattar Sirát, blízky poradca bývalého kráľa a etnický Uzbek.
Rabbáního plán sa od prerokúvaného návrhu OSN líši aj v iných dôležitých otázkach. Podľa OSN by mala byť dočasná vláda zložená z 29-člennej administratívy, najvyššieho súdu a osobitnej nezávislej komisie poverenej vytvorením Loje Džirgy.
Všetky štyri afganské frakcie zastúpené na konferencii pri Bonne vyhlásili, že sa dohodli na hlavných rysoch spoločnej vlády. Otvorené zostáva konečné znenie dohody a mená 29 členov administratívy.
Nezhody panujú aj v otázke roly 87-ročného monarchu, ktorý od zvrhnutia v roku 1973 žije v rímskom exile. Podľa plánu by Záhir Šáh otvoril Loju Džirgu a predsedal jej prvému zasadaniu, pričom by mohol zohrať vedúcu úlohu v prechodnom období.
Podľa Rabbáního však bývalého kráľa treba brať ako ktoréhokoľvek iného politického hráča. "Môže participovať, môže tu mať úlohu - ale ako Afganec, nie výnimočnú rolu," povedal.
Rabbání vyhlásil, že ak má americký prezident George W. Bush plán na rehabilitáciu Afganistanu, musí získať súhlas Afgancov. "Musí rešpektovať, čo Afganci hovoria a čo si želajú," povedal.
Ako ďalší signál svojej nezávislosti smerom do Washingtonu Rabbání vyhlásil, že talibanskí lídri a predstavitelia organizácie al-Káida, na ktorých USA vydali zatykače, budú najprv vyšetrovaní afganskými úradmi. "Spolupracujeme s Amerikou, ale toto (vydávanie zadržaných) je otázka pre budúcnosť. Najprv budeme vyšetrovať. Potom o tom budeme diskutovať," povedal Rabbání.
