FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
„Nie som zástancom regulácií a zásahov do prirodzeného výberu – v ekonomike ani v iných oblastiach. Je to určitá deformácia. Niekto bude prijatý do zamestnania len preto, že je žena, hoci menej kompetentná? Skôr by sme mali zamedziť diskrimináciu,“ hovorí o neprirodzenom zasahovaní do práv žien poradkyňa vicepremiéra Ivana Mikloša Katarína Mathernová.
Ako jedna z mála žien vo vláde o politickej marginalizácii žien tvrdí: „Dobre sa mi pracuje s inteligentnými a sebavedomými mužmi. S opakom mám problém u oboch pohlaví, žien i mužov.“
Dodnes nevie, kto nosí u Mathernovcov nohavice
Absolventka postgraduálneho štúdia na právnickej fakulte v Michigane prišla na Slovensko po jedenástich rokoch práce v USA a vo Veľkej Británii. Tvrdí, že sa tu nevrátila: „V dnešnom globalizovanom svete nazývam svoj pobyt na Slovensku ako momentálny stav.“
Vie, že o rok, o dva už môže byť zase v New Yorku, v Londýne či kdekoľvek inde na svete. Ponuku Ivana Mikloša na spoluprácu hodnotí preto vecne: „Aj keď prišla nečakane, tak sa neodmieta.“
V tom čase mala za sebou päťročnú právnickú prax v Svetovej banke, rok pracovala v americkej advokátskej kancelárii v Londýne: „Rozhodovanie nebolo jednoduché. Tam som začínala s novou prácou, veľmi ma bavila. Aj som sa do toho mesta zamilovala.“
Dnes konštatuje, že jej príchod tu najrozpačitejšie prijali štátni úradníci: „Doma človek nikdy nie je prorokom. Ale mám šťastie, že pracovný tím okolo Mikloša tvoria ľudia s krvnou skupinou ako ja.“
Hoci K. Mathernová nikdy nebola v žiadnej politickej strane, k politike mala vždy blízko: „Vyrastala som v rodine, kde sa vášnivo diskutovalo o zahraničnopolitických otázkach. Aj pri nedeľnom obede sme rozoberali politiku.“
Dodnes je politika prvou témou, o ktorej začnú hovoriť pri návšteve rodičov. Otec právnik a mama lekárka sú stále aktívni a vždy patrili medzi silné osobnosti: „V prostredí vyhranených názorov som si už odmalička uvedomovala, že na otázku, kto v našej rodine nosí nohavice, neexistuje jednoznačná odpoveď.“
Naopak, o budúcej profesionálnej dráhe detí sa diskusia neviedla: „Brat je ako mama lekár, mne odmalička hovorili, že musím byť advokátka. Ako otec.“
Pracuje na tom, aby mala voľný čas
Keď Mathernová odišla do USA, mala dvadsaťštyri rokov, diplom z právnickej fakulty a rok praxe na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied: „V roku 1988 sa už štyri roky hovorilo o perestrojke a možnosti vycestovať sa stali prístupnejšie. Prihlásila som sa na niekoľko amerických univerzít a prešla som konkurzom univerzity v Michigane.“
Po páde Berlínskeho múru začala paradoxne spolupracovať z Ameriky so slovenskými odborníkmi: „Rok 1989 som vnímala veľmi emotívne, môj brat bol predsedom štrajkového výboru na Lekárskej fakulte v Prahe. Bol to fantastický pocit, lebo aj taxikár v New Yorku vedel, kto je Václav Havel.“
Slovensko ju možno trochu sklamalo – podľa Mathernovej je stále v štádiu ranej tranzitívnej ekonomiky, kde len hŕstka ľudí odovzdáva celú svoju dušu, invenciu a obrovské množstvo času: „A potom je tu záľaha ľudí na štátnych úradoch, ktorí sa veľmi nepretrhnú. V štátnej správe chýba viac profesionalizmu, Slováci nie sú práve doťahovači. A týka sa to rovnako mužov ako žien.“
