FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Je nezávislým expertom Aliancie nového občana pre oblasť zdravotníctva – strany, ktorú jeho brat Peter Zajac hodnotí prívlastkom experimentálna.
Rudolf Zajac hovorí, že sa ocitol v období, keď by spolupracoval takmer s ktoroukoľvek politickou stranou, ktorá by jeho myšlienky reformy zdravotníctva presadzovala.
Aj s HZDS? – neveriacky konštatujeme.
Reakcia odborníka vyznela v tom zmysle, že ak by Ruska predbehlo HZDS, predseda zatiaľ najmladšej strany a bývalý riaditeľ televízie Markíza by nemal nezávislého experta.
strany
Svoj pohľad na reformu zdravotníctva prezentoval Rudolf Zajac pred mesiacmi v Demokratickej strane, nové vedenie Ľuda Kaníka tomu však nepripisovalo dostatočný význam. S Pavlom Ruskom sa preto dohodol o práci pre ANO výmenou za sľub, že po voľbách dostane možnosť svoju reformu zrealizovať.
„Nemôžete prísť z ulice a povedať – Tu mám reformu, poďme ju robiť,“ obhajuje svoje rozhodnutie Rudolf Zajac. „Ak chcem presadiť program, potrebujem politickú stranu. Tak preto som dal slovo Ruskovi.“
ANO a DS
Rudolf Zajac vstúpil do Demokratickej strany až v roku 1996 – keď mal jeho najstarší brat Peter za sebou sedem rokov aktívnej politiky. Predtým sa politikou zaoberal len ako občan, profesionálne sa venoval najmä biznisu.
„Vtedy tu však začala vládnuť čoraz silnejúca Mečiarova ruka – unášali a vraždili sa ľudia. Nechcel som ostať len biznismenom. Chcel som podporiť brata, začal som pomáhať DS.“
Pomáhať odborne aj finančne?
„Istým spôsobom áno, ale nebolo to vždy také jednoduché.“
Z DS vystúpil v apríli 2001, dva týždne po odchode dostal ponuku na vstup do ANO od Ľubomíra Lintnera.
„Váhal som. Nie preto, že by som neveril novej strane. Naopak, na stranícku činnosť má relatívne dobré podmienky a slušné finančné zázemie. Vysvetlil som Ruskovi, že mi členstvo v jednej strane stačilo a že chcem robiť len reformu.“
Pozícia nezávislého experta na pôde ANO mu vyhovuje, budúce členstvo v tejto strane však odmieta.
Láka ho teda „len“ ministerská stolička?
„O poste ministra, samozrejme, uvažujem. Keby nie, tak to nebudem robiť. Ale nie je to pre mňa žiadna motivácia. Netúžim mať bavoráka so šoférom a nízky plat. Ďaleko slušnejšie si zarobím vo firme.“
Vie, že by sa stal ostreľovaným terčom, napriek tomu by do toho rizika šiel.
„K mojim potenciálnym nepriateľom bude patriť osemdesiattisíc zamestnancov štátnych zdravotníckych zariadení, pretože budem chcieť, aby si svoje peniaze zaslúžili.“
Rudolf Zajac tvrdí, že reformu treba urobiť rýchlo a bez kompromisov.
„Ak sa to nepodarí, pôjdem okamžite preč. Slovensko vydrží aj bez ministra Zajaca.“
Šofér s diplomom
O päť rokov starší brat Peter mu prerúbal cestu nielen v politike.
„Ťažil som z toho, že som bol najmladší. Peter ešte v sedemnástich dostal papučou po hlave, keď prišiel domov po deviatej. Ja som v sedemnástich nikdy nechodil domov už o deviatej. Iba ak o deviatej ráno.“ (Smiech.)
So svojou ženou, očnou lekárkou, sa zoznámili na vysokej škole, počas lyžovačky na Čertovici.
„Zlomila si lyže a ja som organizoval pomoc, ktorá vôbec nebola potrebná.“
Akciu zorganizoval tak dobre, že sa o šesť rokov zobrali a narodili sa im dvaja synovia.
„Starší študuje na Ekonomickej univerzite žurnalistiku, druhý bude tento rok maturovať na gymnáziu. Študovať medicínu nechceli.“
On sám sa na medicínu dostal bez problémov – napriek tomu, že po previerkach v roku 1969 obaja rodičia žiadali o zrušenie členstva v KSČ.
„Môj kádrový nedostatok sa prejavoval v takých hlúpostiach – aj keď mi patril červený diplom, nedostal som ho. Vraj som bol málo aktívny v SZM.“
Kariéru čerstvého absolventa medicíny odštartoval ako šofér Priemyselného kombinátu.
„Nevedel som si nájsť miesto, tak som úspešne rozvážal váľandy. Po troch mesiacoch som nastúpil do nemocnice na Hlbokej ulici v Bratislave.“
Vstúpil by aj do KSČ?
Chcel byť gynekológom, to sa mu však nepodarilo.
„Mama bola prvou docentkou gynekológie na Slovensku, ale trochu nepohodlná. Nechcela mať so stranou nič spoločné. Obišla všetkých takzvaných priateľov, a hoci jej všetci do očí sľúbili, že ma zoberú, nakoniec žiadne miesto voľné nebolo. Slovo splnil len šéf urologického oddelenia, ktorého mama poznala ešte z povstania. Obehal stranícke výbory a naozaj ma prijali.“
Členstvo v strane ho počas kariéry lekára našťastie obchádzalo.
„Nebol som žiadny hrdina, ani som nechcel vytŕčať z nejakých šíkov, ale do strany sa mi veľmi nechcelo. Neviem, čo by sa stalo, keby mi ponúkli členstvo. Asi by som sa musel nad tým vážnejšie zamyslieť.“
Facka zo Západu
V roku 1982 sa urológ z Hlbokej dostal na tri týždne do bývalej Nemeckej spolkovej republiky. Až vtedy pochopil, že nie je pravda, že ak človek na Západe ochorie, určite umrie, pretože na svoju liečbu nemá peniaze.
„Moja viera v socialistické zdravotníctvo sa nalomila. Návrat bol veľmi ťažký, začal som znovu fajčiť.“
Fajčí dodnes.
Kamoš minister
V novembrových udalostiach sa na rozdiel od Petra Zajaca neangažoval.
„Mal som aj strach, potichu som plakával pred televízorom. Považoval som za neuveriteľné, že by sa to vrátilo k roku 1968, ktorý som si veľmi dobre pamätal.“
Keď sa „odklial“, ako sa tomu vtedy hovorilo, ponúkol VPN pomoc.
„Ale oni už boli takí vyťažení, že sa nič neuskutočnilo.“
Z aktívnej medicíny odišiel hneď po revolúcii, začal podnikať. Jeho firma s väčšinovou zahraničnou účasťou má dnes štyridsať pracovníkov.
„V nemocnici som už len tak cvične, raz do týždňa. Mám aj nejakých pacientov, ale myslím, že sú zdraví.“ (Smiech.)
Nerozdeľuje bratov rozličný názor na súčasnú politickú scénu?
„Dúfam, že ako bratov nás nič nerozdelí, nieto ešte politika. Peter má skeptický názor, ktorý vychádza z jeho skúseností. Doteraz existujúce strany nespĺňajú jeho predstavy, lebo prijímajú veľa kompromisov, aby sa nakoniec ukázalo, že kompromisy slúžia skôr na osobný prospech ako na prospech spoločnosti. Určite má môj brat pravdu, ale podľa mňa musí v politike každý dostať aspoň jednu šancu prejaviť sa,“ reaguje na bratovu kritiku novotvarov ANO a Smer.
Ako prijali spoluprácu s Ruskovou stranou jeho priatelia?
„Rozpačito. Samozrejme, že rozpačito. Ale čím sa líšia – okrem HZDS a SNS – politické strany na Slovensku? Možno len tým, že najprv bijú do seba, aby potom urobili ešte väčšiu a širšiu koalíciu. Kolegovia mi povedali, že som NIE v ANO. Nezávislý Inteligentný Expert. No a deväťdesiatdeväť percent mojich známych si myslí, že možno budú mať kamoša ministra.“
JANA KOLLÁROVÁ
