Európske jednotky rýchlej reakcie majú vzniknúť v roku 2003 a budú nasadzované v mierových a humanitárnych operáciách, na ktorých sa nechce podieľať NATO.
"Panuje presvedčenie, že výsledky rokovania troch strán utvárajú hmatateľné základy, ktoré dávajú príležitosť posunúť vzťahy medzi EÚ a NATO dopredu v každej oblasti," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré po rozhovoroch zverejnil úrad tureckého premiéra.
Európska únia by mala vyhlásiť za inštitucionálne operatívne prvé zložky európskych síl rýchlej reakcie počas decembrového summitu európskych predstaviteľov v Bruseli. Turecko ako člen NATO a kandidátska krajina Európskej únie má právo veta v otázke automatického využívania vojenských zariadení Severoatlantickej aliancie silami EÚ a požaduje garantované právo pripojiť sa k operáciám EÚ, keď tieto nebudú zahrňovať NATO ako celok.
Podľa vyjadrenia diplomatov predstavitelia britského ministerstva zahraničných vecí uistili Ankaru, že jednotky EÚ v sile 60.000 príslušníkov, ktoré by mali byť plne funkčné v polovici roku 2003, nebudú nasadené v krízach týkajúcich sa Cypru alebo Egejského mora.
Európska pätnástka už predtým informovala, že Turecko a ďalšie nečlenské štáty EÚ budú mať v otázke síl EÚ konzultatívnu úlohu, avšak nemôžu sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o ich využití. Politickí pozorovatelia tvrdia, že americký minister zahraničných vecí Colin Powell by mohol Turecko posunúť ku konečnej dohode počas svojej návštevy Ankary, ktorá sa uskutoční v utorok.
