Paríž 14. septembra (TASR) - Viac ľudí na svete absolvuje univerzitné vzdelanie a inú formu vyššieho vzdelania ako kedykoľvek predtým. Vypláva to z dnes zverejnenej výročnej správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) týkajúcej sa vzdelania Education at a Glance.
Pokrok však nie je vo všetkých krajinách rovnaký a niektoré výrazne zaostávajú, čo potenciálne ohrozuje ich schopnosť v budúcnosti udržať krok s ekonomickým a spoločenským pokrokom.
Slovensko patrí v rámci štátov OECD s priemerne 15,1 roku medzi trojicu krajín s najkratším časom celkovej školskej dochádzky. Ešte kratšie sa ľudia inštitucionálne vzdelávajú v Luxembursku (14,4 roka) a najkratšie v Mexiku (12,9 roka). Priemer v OECD je 17,2 roka. Najdlhší priemer návštevy škôl majú Austrálčania (21,1 roka), Briti (20,4 roka) a Švédi (20,1) roka.
Vo výdavkoch na študenta na všetkých stupňoch vzdelania je SR pri 3000 dolároch na hlavu (okolo 96.000 Sk) tiež pri konci tabuľky spolu s Poľsko a Mexikom. Na opačnom póle jednoznačne vedú Spojené štáty s 10.871 dolármi (skoro 340.000 Sk). Stredné priečky obsadili s výdavkami 8000 dolárov (256.000 Sk) Rakúsko, Dánsko a Nórsko.
V členských krajinách OECD navštevuje v priemere polovica mladých dospelých ľudí počas svojho života univerzitu alebo inú vzdelávaciu inštitúciu, ktorá ponúka obdobnú kvalifikáciu. V priemere 32 percent ich dosiahne prvý vysokoškolský stupeň, no tento pomer siaha od 20 percent v Rakúsku, Českej republike, Nemecku a Švajčiarsku po 45 percent v Austrálii a Fínsku.
Takmer všetky krajiny OECD zaregistrovali za uplynulé desaťročie rast vzdelanostnej úrovne svojho obyvateľstva. V niektorých z nich bol nárast dokonca výrazný. Zápisy na terciárne vzdelanie, ktoré zahŕňa vysokoškolské vzdelanie a odborné štúdium, sa medzi rokmi 1995 až 2002 zvýšilo o viac ako 50 percent v Českej republike, Grécku, Maďarsku, na Islande, v Kórei a Poľsku a o viac ako 20 percent v Austrálii, Fínsku, Írsku, Mexiku, Portugalsku, Španielsku, Švédsku a vo Veľkej Británii. Rakúsko, Francúzsko a Nemecko sú jediné krajiny, ktoré nevykázali nijaké zvýšenie, hlavne pre to, že zvyšujúci sa počet zápisov neudržal úroveň s poklesom demografickej krivky.
V ôsmich krajinách OECD má 20 a viac percent od 20- do 24-ročných nanajvýš nižšiu stredoškolskú kvalifikáciu a vo vzdelávaní ďalej nepokračuje. Najmenej výhodnú pozíciu má Mexiko so 70 percentami, nasleduje Turecko (56 percent), Portugalsko (47 percent), Španielsko (32 percent). Island (29 percent), Taliansko (25 percent), Holandsko (21 percent) a Luxembursko (20 percent). Dosiahnutá nižšia vzdelanostná úroveň sa v 19 z 27 krajín, ktoré štatistika zahŕňa, týka vo väčšej miere mužov ako žien a osobitne sú to Grécko, Island, Írsko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko.
Štatistika Education at a Glance poskytuje základ pre diskusiu a rozhodnutia v najrozvinutejších krajinách sveta. Toho roku správa zdôrazňuje faktory ovplyvňujúce budúcu ponuku kvalifikovaných ľudí a vzťah medzi dosiahnutým vzdelaním, zamestnaním a príjmami.
