Haag 9. septembra (TASR) - Administratíva amerického prezidenta Billa Clintona sa pre útok proti Juhoslávii v súvislosti s kosovskou krízou rozhodla ešte 12. augusta 1998. V procese s bývalým juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom to dnes pred haagskym tribunálom OSN povedal James Jatras - v rokoch 1985-2000 politický analytik Republikánskej strany v politickom výbore Senátu, ktorý predstúpil ako druhý svedok obhajoby.
Podľa Jatrasa Clintonova politika bola extrémne zjednodušená - Srbi boli "zlí", kosovskí Albánci "dobrí", Kosovská oslobodzovacia armáda (UCK) bola zmenená na pozitívnu organizáciu a Spojeným štátom americkým pripadla "úloha anjela".
K rozhodnutiu o intervencii došlo podľa Jatrasa päť mesiacov pred udalosťami v kosovskej dedine Račak, kde mali srbské jednotky v januári 1999 zmasakrovať niekoľko desiatok civilistov. Doteraz presne neobjasnené udalosti slúžili ako priame zdôvodnenie vojenského zásahu NATO. Z Jatrasovej výpovede vyplýva, že k rozhodnutiu o intervencii došlo viac ako mesiac pred konečným ultimátom, ktoré dalo NATO Belehradu v októbri 1998. Aliancia nálety na Juhosláviu spustila koncom marca 1999 po neúspešných rokovaniach vo francúzskom Rambouillet, keď zástupcovia Belehradu odmietli podpísať predložený dokument, ktorý aj zástupcovia kosovských Albáncov podpísali až po veľkom nátlaku zo strany USA.
Návrh, ktorý na rokovaniach predložili srbskej strane, označil Jatras ako extrémny. Podľa jeho slov, Belehrad mal na výber medzi dvoma možnosťami - súhlasom s plnou okupáciou, alebo bombardovaním.
