Brusel 8. septembra (TASR) V lete suchá, v zime záplavy, stúpajúca morská hladina, miznúce pobrežie: takéto dôsledky klimatických zmien čakajú v najbližších storočiach Belgicko.
V roku 3000 už nebudú na diaľnici z Bruselu k moru žiadne zápchy. Diaľnica totiž nebude existovať a more bude len 15 kilometrov od belgickej metropoly. Hladina Severného mora sa totiž zvýši o osem metrov a celé dnešné belgické pobrežie, ale aj historické mestá ako Antverpy či Bruggy zmiznú pod vodou.
Takýto katastrofický scenár nie je žiadnym výmyslom, ale záverom správy expertov univerzity UCL o dôsledkoch klimatických zmien na Belgicko. Experti správu vypracovali na žiadosť ekologického hnutia Greenpeace.
Do konca tohto storočia sa podľa správy zvýšia teploty v lete o dva až 6,4 stupňov Celzia, v zime o 1,7 až 4,9 stupňov. Dôsledkom bude zvýšenie morskej hladiny do roku 2100 o deväť až 88 centimetrov, ale do roku 3000 až o osem metrov, ak sa globálne otepľovanie nepodarí zastaviť.
Už okolo roku 2100 čakajú Belgicko horúce a suché letá (až o 50 percent menej zrážok), naopak ešte daždivejšie zimy s rizikom veľkých záplav.
So stúpajúcou morskou hladinou začne postupne miznúť belgické pobrežie. Už teraz preto prebiehajú práce s cieľom navýšiť tamojšie pláže. Aj tak ale v roku 3000 bude celé dnešné pobrežie pod vodou. More pohltí desatinu belgického územia, pätinu Flámska.
Experti chceli správou poukázať, že problém otepľovania klímy je naozaj globálny a týka sa všetkých, nielen často spomínaných oblastí, napríklad Bangladéša.
"Je pravda, že roky 2100 či 3000 sú veľmi ďaleko, ale reagovať treba už teraz. Nemáme na výber, nemáme iné územie, kam by sme sa presťahovali," upozornil jeden z autorov správy profesor Jean-Pascal van Ypersele.
