Niet hádam ani jediného fanúšika letectva, ktorý by aspoň niečo nepočul o prúdovom dopravnom lietadle Boeing 707. Toto lietadlo síce už pomaly patrí do histórie letectva, ale na celom svete stále ešte lieta dosť sedemstosedmičiek. Typ 707 je jedným z tých lietadiel, ktoré takpovediac "rozbiehali" (či vlastne rozlietavali) civilnú leteckú dopravu prúdovými lietadlami. Boeing 707 nemal síce česť byť prvým prúdovým dopravným lietadlom, používaným na pravidelných leteckých linkách, ale to jeho význam pri zavádzaní prúdovej leteckej dopravy nijako nezmenšuje. Britské prúdové lietadlá Comet sa síce začali používať už v roku 1952, ale po sérii tragických havárií museli byť stiahnuté z prevádzky. Sovietsky Aeroflot nasadil na svoje linky už v roku 1956 dvojmotorové prúdové lietadlo Tu-104, ale tento typ používalo len niekoľko leteckých spoločností vtedajšieho socialistického tábora.
Prvý Boeing 707 sa na svoj prvý pravidelný let vydal až 26. októbra 1958, a to na linke americkej spoločnosti Pan American z New Yorku do Londýna.
Vráťme sa však k histórii typu 707. Firma Boeing sa už niekoľko rokov po skončení druhej svetovej vojny začala zaoberať myšlienkou na stavbu prúdového stroja, ktorý by slúžil na prepravu cestujúcich a ktorého vojenská varianta by mohla slúžiť ako tankovacie lietadlo, určené na doplňovanie paliva za letu. Boeing sa snažil získať kontrakt na vývoj nového lietadla od vojenského letectva, či získať prísľub leteckých spoločností na kúpu nového stroja. Pretože sa mu nepodarilo získať záujem vojakov ani prísľub spoločností, rozhodla sa firma v apríli 1952, že do vývoja nového stroja vloží vlastné prostriedky a vyčlenil na tieto účely sumu 16 miliónov dolárov. Stroj bol vyvíjaný pod označením 367-80, hoci s pôvodným typom 367 nemal nič spoločné. Prototyp 367-80 bol počas slávnostného ceremoniálu po prvý raz z hangára vytiahnutý 15. mája 1954. Vtedy firma oznámila, že nové lietadlo bude mať typové označenie 707. Svoj prvý let absolvoval prototyp sedemstosedmičky 15. júla 1954 (dnes je teda "temer" 50 rokov od tejto udalosti). Prvý vzlet ešte nenaznačoval, že nové lietadlo sa napokon stane úspešným nie len vo vojenskom, ale aj v civilnom letectve. Prototyp 707 mal rozpätie krídiel 39,6 m ,dĺžku 39 m a maximálnu vzletovú hmotnosť 86 184 kg. Na pohon lietadla slúžili štyri prúdové motory JT3, vyrábané firmou Pratt&Whitney. Lietadlo mohlo letieť rýchlosťou až 885 km/h a jeho maximálny dolet bol 5 680 km. Boeing vytrvalo ponúkal nový typ 707 ako tankovací stroj na doplňovanie paliva za letu, a to bombardérom B-47 i novým osemmotorovým B-52. Súčasne ponúkal výrobca svoje nové lietadlo aj leteckým spoločnostiam. Po skúšobných letoch, ktoré s novým lietadlom vykonali piloti vojenského letectva, sa ľady prelomili a v septembri 1954 dostal Boeing prvú vojenskú objednávku na tankovacie lietadlo, ktoré dostalo vojenské označenie KC-135. Bol to úspech, pretože lietadlo sa napokon tak osvedčilo, že Boeing vyrobil niekoľko sto kusov verzie KC-135. Onedlho sa Boeing dočkal aj objednávky na civilnú dopravnú verziu nového stroja. 13. októbra 1954 objednala spoločnosť Pan American 20 lietadiel B 707. Istou kuriozitou však je, že niekoľko dní pred spomenutým dátumom si spoločnosť Pan American objednala 25 lietadiel Douglas DC-8, pričom tento typ lietadla bol ešte len v projektovom štádiu. Prvá civilná verzia nového boeinga dostala označenie 707-120. Táto verzia sa od prototypu odlišovala väčšou dĺžkou (44,04 m) a objemnejším trupom. V kabíne mohlo v turistickom usporiadaní sedieť až 179 cestujúcich. Použitím nových motorov sa zlepšili letové výkony lietadla, ktorého maximálna vzletová hmotnosť stúpla na 117 ton. Cestovná rýchlosť bola 918 km/h, dolet 5 000 km. Nebolo to ešte teda "pravé" diaľkové lietadlo, ale s prestížnych dôvodov ho PanAm zaradil na už spomenutú linky z New Yorku do Londýna. Prvou skutočnou medzikontinentálnou verziou bola verzia 707-320, ktorá dostala prívlastok Intercontinental. Postavilo sa celkove 373 lietadiel tejto verzie, čo je najväčší počet zo všetkých verzií 707. Boeing 707-320 mal trup predĺžený na 46,61 m a rozpätie zväčšené na 43,41 m. V lietadle mohlo cestovať až 189 cestujúcich. Maximálna vzletová hmotnosť stúpla na 141,5 tony, maximálny dolet na 7 450 kilometrov. Pre britskú leteckú spoločnosť BOAC (predchodca dnešných British Airways) sa vyrábala verzia 707-420, poháňaná britskými prúdovými motormi Rolls-Royce Conway. Veľmi obľúbená bola verzia 320C Convertible, ktorá bola vystrojená veľkými prednými dverami na nakladanie tovaru a mechanizmami na nakladanie paliet. Táto verzia sa dala ľahko premeniť z nákladnej na osobnú a naopak. Pre americké letectvo dodala firma Boeing 820 tankovacích a transportných lietadiel, označených KC/C-135. Dve špeciálne vybavené lietadlá, označené VC-137, slúžili na dopravu amerického prezidenta. Z typu 707 sú odvodené aj špeciálne lietadlá E-3A Sentry, vyznačujúce sa veľkou otáčajúcou sa anténou na chrbte trupu. Tieto lietadlá používa NATO na vzdušný prieskum a riadenie vojenských operácií. Boeingy 707 slúžili v službách mnohých európskych spoločností, napríklad v nemeckej Lufthanse, francúzskej Air France i gréckej Olympic Airways. Výroba typu 707 sa skončila v máji 1991. Firma Boeing predala celkovo 1 010 lietadiel 707, ktorých vývoj bol vlastne jej súkromnou iniciatívou.
Zaujímavý osud mal prototyp 367-80, ktorému v leteckom svete nehovoril nikto inak ako Dash 80, čiže "pomlčka osemdesiat." Toto lietadlo slúžilo firme Boeing 18 rokov ako lietajúce laboratórium na skúšanie nových motorov, obracačov ťahu, tlmičov hluku a iných prvkov. Ďalších 18 rokov lietadlo "odpočívalo" v arizonskej púšti, ale v roku 1990 sa vrátilo do výrobného závodu na úplnú renováciu a bolo uvedené do letuschopného stavu. Obnovený Dash 80 vykonal 15. júla 1991 špeciálny prelet nad piatimi závodmi firmy Boeing, a to pri príležitosti 75. výročia založenia firmy The Boeing Company. Na ten deň pripadlo aj 37. výročie prvého letu tohto prototypu, z ktorého sa napokon stalo jedno z najúspešnejších prúdových dopravných lietadiel prvej generácie. Dnes je prototyp Boeinga 707 vzácnym exponátom expozície Národného múzea letectva a kozmonautiky na Dullesovom medzinárodnom letisku vo Washingtone.
Autor: Korzár, 14.7.2004
