Sarajevo 9. marca (TASR) - Politický líder bosnianskych Chorvátov Ante Jelavič sa dnes otvorene postavil proti rozhodnutiu medzinárodného administrátora Bosny a Hercegoviny Wolfganga Petritscha a v Mostare predsedal stretnutiu svojej strany, bosnianskej organizácii Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ).
Jelavič do stredy pôsobil ako chorvátsky zástupca v trojčlennom prezídiu Bosny a Hercegoviny. Na základe Petritschovo rozhodnutia - prijatého po tom, čo chorvátski nacionalisti pohrozili rozbitím moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) - bol Jelavič, spolu s ďalšími tromi vysokými funkcionármi HDZ, odvolaný zo všetkých volených postov, vrátane straníckych.
Vo vyhlásení, vydanom po skončení stretnutia vedenia strany, dalo HDZ jasne najavo, že Petritschovo rozhodnutie bude ignorovať. HDZ v dokumente Petritscha obvinilo z toho, že odmieta uznať stranu ako jediného zástupcu bosnianskych Chorvátov, čím vyvolal "totálnu krízu (štátnych) inštitúcií". Zároveň vyjadrilo odhodlanie pokračovať v pokusoch o vytvorenie samosprávy na chorvátskych územiach Bosny.
Na tlačovej konferencii Jelavič vyhlásil, že súčasné vedenie HDZ zostane vo funkcii až do budúceho zjazdu strany. Ako zdôraznil, o tom, či má odísť "rozhodnú členovia strany a nie pán Petritsch".
Väčšina bosnianskych Chorvátov vo voľbách minulý november hlasovala za HDZ, kvôli predchádzajúcim zmenám volebného zákona však vplyv strany v Chorvátmi obývaných oblastiach FBaH klesol. Práve kvôli novému volebnému zákonu tzv. Chorvátsky národný kongres minulú sobotu pohrozil vystúpením z federácie, ak medzinárodné spoločenstvo do 15 dní legislatívne zmeny nezruší.
Na základe Daytonských mierových dohôd, ktoré v roku 1995 ukončili tri a pol roka trvajúci etnický konflikt, je Bosna a Hercegovina rozdelená na dva miništáty s vysokou mierou autonómie - moslimsko-chorvátsku FBaH a Srbskú republiku (RS).
Chorváti nie sú spokojní so svojím postavením v rámci federácie, kde Moslimovia tvoria výraznú väčšinu. Tiež poukazujú na to, že bosnianski Srbi majú vlastnú entitu.
Bosnianski Chorváti, podporovaní vtedajším záhrebským vedením prezidenta Franja Tudjmana, sa o vytvorenie vlastného štátu pokúsili na začiatku občianskej vojny, keď vyhlásili tzv. republiku Herceg-Bosna. Po tomto kroku v rokoch 1993-94 nasledoval moslimsko-chorvátsky konflikt, ktorý sa na nátlak USA skončil vytvorením FBaH.
