SME

Balogh: Prežil som Dachau

Koncentračný tábor v Nemecku Dachau vítal väzňov cynickým nápisom pri hlavnej bráne - Existuje cesta k slobode. Jej míľnikmi sú poslušnosť, pracovitosť, čestnosť, poriadok, čistotnosť, triezvosť, pravdovravnosť, obetavosť a láska k vlasti. Realita bola ..

Jozef Balogh zrejme ako jediný slovenský Róm prežil Dachau. Bol odškodnený z nemeckého fondu, mesiace hrôzy ho však strašia aj dnes. Žije s rodinou na sídlisku Ťahanovce v Košiciach, teší sa s vnúčat. FOTO PRE SME - JUDITA ČERMÁKOVÁ


Koncentračný tábor v Nemecku Dachau vítal väzňov cynickým nápisom pri hlavnej bráne - Existuje cesta k slobode. Jej míľnikmi sú poslušnosť, pracovitosť, čestnosť, poriadok, čistotnosť, triezvosť, pravdovravnosť, obetavosť a láska k vlasti. Realita bola úplne iná. Dachau bol pre jeho obyvateľov peklom na zemi. Zrejme jediným slovenským Rómom, ktorý ho prežil, je dnes 76-ročný JOZEF BALOGH, na ktorom robili aj pokusy. Denníku SME o tom poskytol svedectvo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako ste sa dostali až do koncentračného tábora Dachau?

SkryťVypnúť reklamu

V roku 1943 zobrali môjho otca a viacerých Rómov z Ťahanoviec a odviezli ich do pracovného tábora v Maďarsku. Začiatkom novembra zobrali ďalších. Skoro ráno maďarskí žandári obkľúčili našu osadu v Ťahanovciach, transportovali nás do Košíc na políciu a odtiaľ zasa do Moldavy nad Bodvou. Napokon nás šupli do podzemnej väznice v Komárne a o niekoľko dní odšikovali do transportu. To už nás brali Nemci - smer Dachau. Od nás z Ťahanoviec tam boli 6 Rómovia. Oni sa však už z Dachau nevrátili.



Takže ste prežili ako jediný ťahanovský Róm?


Hej. Bol som mladý, vtedy som nemal ani 16 rokov.



Čo vám tam dali robiť?


Upratovali sme mŕtvoly, ktoré sa váľali všade. Bolo to ťažké a hrozné.



Čo vás najviac šokovalo?


Viete, to nie je ako teraz. Moje 13-, 14-ročné deti mali rozumu o svete nadostač. My sme vtedy boli iní, nič sme nepoznali. Ja som nemal ani šajnu o tom, čo je to láger, alebo že sú nejaké koncentráky.

SkryťVypnúť reklamu


Bolo tam veľa fyzického násilia?


Bitky? Každé ráno a večer nás vonku na takzvanom apelpľaci počítali - či bola zima, či horúco. Niekedy sme tam museli stáť nahí a sčítavali nás celé hodiny. Museli sme sa hlásiť a pritom nás stále bili hlava-nehlava. Bili a bili.



Stávalo sa, že pri tom niekoho aj zabili?


Videl som napríklad, že pri stene pod barákom rezali mŕtvoly, ktoré sa ešte trocha hýbali. Potom ich ťahali krvavých po zemi. O tom sa ani nedá hovoriť. Videl som, ako jeden Nemec naháňal mladého Rusa. Mal asi 25, 26 rokov. A ten esesák ho mlátil dovtedy, kým neumrel.



Aj vy ste zažili fyzické týranie?


Takmer stále.



Aká bola táborová strava?


Keď sme šli do roboty, dali nám šupy zo zemiakov alebo repu. Takú pre dobytok. Dávali nám vodové polievky. Keby sme nerobili, poriadne by nás zbili. A ja som to prežil. Prišiel som domov ako haring, suchý ako drevo. Len kosti a koža. Tam naozaj denne umierali stovky ľudí. Dachau bol veľký komplex, prešiel som ho, keď nás oslobodili Američania.

SkryťVypnúť reklamu


Je pravda, že esesáci sa tam zabávali aj tým, že púšťali na väzňov psy?


Boli aj také prípady. Ja som radšej nechodil von, bol som vtedy slabý. Tam sa umieralo v húfoch.



Na vás dokonca robili lekárske pokusy.


Na mne ich robil jeden lekár, Poliak. Musel to robiť, inak by ho hneď zabili.



Viete, čo vlastne skúmali?


To sa nedá povedať. Dali mi čosi vypiť, takže som o tom nevedel nič. Robilo sa to v budove, čo vyzerala ako nemocnica. Sám neviem, ako som sa dostal tam ani odtiaľ - späť do normálneho lágra.



Stalo sa vám aj to, že ste si večer ľahli vedľa niekoho a ráno ste sa zobudili pri mŕtvom človeku?


Stávalo. Keď som mal už ísť domov, ležal pri mne na tých drevených doskách jeden Maďar. Keď prišiel do Dachau, mal na sebe vojenskú rovnošatu, myslím, že to bol kapitán. V deň, keď prišli Američania, mi hovoril: Ja ťa odveziem domov, až do Košíc. A ráno už nežil.

SkryťVypnúť reklamu


Dokázali by ste po rokoch odpustiť tým dozorcom?


A to sa dá?! Vôbec sa nesprávali ľudsky. Boli ako dáke divé vlky. Bolo im všetko jedno. Jeden Talian ma tak udrel palicou po chrbte, že som z toho tri dni spal. Taliani - to boli blockleiteri, šéfovia barakov a rôzni kápovia. A boli krutejší než Nemci. Prečo to všetci robili? Čím viac bolo mŕtvol, tým mali väčšiu radosť. Neboli ako ľudia, ale ako ľudožrúti.



Mali ste na ruke vytetované osobné číslo?


Mal. 136369. Po nemecky to bolo hundertsechsunddreisig dreihundertneunundsechtsig. Doteraz si to pamätám.



Čo vám pomohlo prežiť každodennú hrôzu?


Sám neviem. Možno osud.



Myslievate na to i dnes ?


Nie - keď sa dá. No keď som sám a ľahnem si, niekedy sa mi myšlienky vracajú aj celú noc. Napríklad na to, keď nás viezli do lágra - asi mesiac som bol zavretý vo vagóne bez vody, bez všetkého.

SkryťVypnúť reklamu


To vám počas tej dlhej cesty nedali ani napiť?


Nič, nič. Viete, čo nám dali? Otvorili vagón a vrútili doň marmeládu. Predstavte si! To bolo ešte horšie ako nič. Už vo vagónoch mnoho ľudí zomrelo. Bol to strašný transport. Všetko sa tam robilo - všetky potreby. Ani sa nedá veriť, ani opísať, čo sa tam dialo. V jednom vagóne šli s nami napríklad Židia - neviete si predstaviť, čo esesáci robili s tými ženami! Ten krik som počul na vlastné uši. Bili ich, zabíjali. Bolo im to jedno.



Robili to pre zábavu?


Veru tak. Nebrali nás ako ľudské bytosti.



Koľko ste boli v Dachau?


V novembri 1944 nás zobrali z osady a v máji nás oslobodili Američania.



Dá sa na to všetko zabudnúť?


Nedá! A roky po vojne sa ma na to nik nepýtal. Až teraz. A ja som to všetko mal napísané do zošita, aj nahrané na kazete. V našej škole, ale páska už zmizla.

SkryťVypnúť reklamu


Autor: Braňo Dobšinský

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Detox pre vaše auto. Prejaví sa v spotrebe aj vo výkone
  2. Plátené tašky a opakované použitie
  3. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  4. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor
  5. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny
  6. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy
  7. TV Markíza spustí spravodajský projekt TN live už 9. júna
  8. Vírus HPV môže mať až 80% sexuálne aktívnych ľudí
  1. Podpora projektov, ktoré učia ľudí postaviť sa za seba
  2. Sigord – les, kde sa stretáva zodpovedné hospodárenie s turizmom
  3. Nela Pocisková: Dovolím si už robiť chyby a nevyčítať si to
  4. Plátené tašky a opakované použitie
  5. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  6. Detox pre vaše auto. Prejaví sa v spotrebe aj vo výkone
  7. Nespoliehajú sa na štát, ale na vlastné sily
  8. Digitálna bezpečnosť opäť v centre pozornosti
  1. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy 8 078
  2. Vírus HPV môže mať až 80% sexuálne aktívnych ľudí 5 445
  3. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny 4 293
  4. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor 4 008
  5. Iónske alebo Dodekanské ostrovy? Grécke leto má stovky tvárí 3 717
  6. TV Markíza spustí spravodajský projekt TN live už 9. júna 2 809
  7. Kozmetika ju najprv zachránila, dnes ňou pomáha iným 2 192
  8. Nová predajňa PLANEO v Spišskej Novej Vsi 2 082
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Fínsky parlament.

Odborníci uviedli, že zákon je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Fínska.


TASR
Holandský premiér Dick Schoof počas oznámenia demisie.

K pádu vlády došlo po tom, čo pravicový politik Geert Wilders stiahol svojich ministrov z kabinetu.


TASR
Izraelská armáda.

Väčšinu podpísaných zmlúv tvorili tzv. megazmluvy, každá v hodnote najmenej 100 miliónov dolárov.


TASR
Americký prezident Donald Trump tvrdo zakročuje proti migrantom.

Za Mexičana sa vydával iný muž.


Sportnet

Sebastián Kóša v zápase slovenskej reprezentácie do 21 rokov

Tréneri museli vyradiť dvoch hráčov.


TASR
Lois Boissonová

Francúzska držiteľka voľnej karty vyradila šiestu nasadenú hráčku grandslamu.


TASR
2024 Hockey Hall of Fame inductee Pavel Datsyuk, left, shakes hands with Lanny McDonald, right, during a ceremony prior to NHL hockey game action between the Detroit Red Wings and the Toronto Maple L

Súčasťou turnaja bola aj výstava fotografií s názvom Hrdinovia našej doby, ktorí urobili krok k nesmrteľnosti. Bola venovaná Rusom, ktorí zahynuli počas okupácie Ukrajiny.


SITA
Mia Pohánková.

Slovenská tenistka je v hre ešte vo štvorhre.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu