Železnice SR.
Obyvatelia železničiarskych bytov majú už 6 rokov problémy s odkúpením do ich vlastníctva. Deje sa tak najmä v tých mestách a objektoch, kde sa štátne Železnice SR v rokoch 1998 až 2001 rozhodli stavať, nadstavovať či rekonštruovať byty pre manažment.
Zvýhodňovanie manažmentu týmto spôsobom znevýhodňuje radových zamestnancov železníc. Ceny bytov sa v týchto objektoch výrazne predražia. Hovorkyňa Železníc SR Nela Blašková hovorí: "Predchádzajúce investície sa musia pri predaji zohľadniť."
Išlo o stovky miliónov. Ministerstvo dopravy tvrdí, že voči tomu nemôže nič robiť. Odbor kontroly sťažností odporúča jednotlivcom obrátiť sa na súd. S tým, že "ministerstvo nemôže zasahovať do hospodárskej činnosti železníc".
Blašková konštatuje: "Všetky byty budú odpredané do januára 2005, nebudeme robiť problémy." Je tu však háčik.
Rodina Volekovcov, ktorých sa odkúpenie dotýka: "Vedia, čo robia. Koncom roka uplynie zákonná lehota na riešenie prípadu súdnou cestou a budeme musieť podať nové žiadosti o byt. Keďže do budovy sa investovalo - hoci bez nášho súhlasu - železnice si budú môcť stanoviť ľubovoľnú cenu."
Pani Voleková je právnička. Jej slová podporuje skutočnosť, že vyhotovenie kúpnych zmlúv pre nájomníkov schválil v roku 1999 vtedajší riaditeľ Železníc Andrej Edgyed, no po odporúčaní právnika, že štvorcový meter takých bytov sa v Bratislave predáva po 30-tisíc korún, sa rozhodol ponechať ich v režime nájmu.
Nájomníci jednotlivých bytov sa už 6 rokov obracajú nielen na ministerstvo, ale i na poslancov Národnej rady - pomoci sa ani z radov týchto inštitúcií nedočkali.
V reakcii generálneho riaditeľa Železníc z roku 2002 je síce uvedené, že súhlasí s prevodom bytov bez zbytočného odkladu, no doteraz sa tak nestalo. List nájomníkov z marca 2004 už zostal bez odpovede.
Železnice pritom porušujú zákon.
Ivan Nitnaus, ktorý býva v železničiarskom byte 40 rokov, cituje: "Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov hovorí, že štátne podniky sú povinné do dvoch rokov od podania žiadosti s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode."
Príklad za ostatné: Chcú z nás urobiť neplatičov
Jeden z nájomníkov železničiarskeho bytu na Trnavskej ceste v Bratislave Ivan Nitnaus žije v bytovke 40 rokov. "Som dôchodca. Hoci by som radšej chodil po horách, namiesto toho študujem celé noci zákony."
Aj on už 6 rokov bojuje so svojimi susedmi o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva. Ide o boj s veternými mlynmi. Budova sa zapáčila spoločnosti, ktorá spolupracuje so Železnicami - a problém bol na svete.
Krátko po prvých žiadostiach v roku 1999 uzatvorili železnice zmluvu so stavebnou firmou Reding, a. s., o rekonštrukcii povaly a ostatných priestorov. Už o niekoľko mesiacov si Reding previedla do vlastníctva celé podkrovie aj jeden nový podkrovný byt.
Ďalší nový byt v podkroví má v osobnom vlastníctve pracovník zahraničného odboru generálneho riaditeľstva ŽSR.
Nik z nájomníkov pritom nedal súhlas ani k jednému, ani k druhému. Porušil sa tak zákon. Nitnaus cituje: "Ak nadpolovičná väčšina vlastníkov alebo nájomníkov nesúhlasí, nemôže dôjsť k predaju bytov či priestorov."
Odvtedy železnice uvádzali rôzne dôvody, prečo nemôžu byty predať. "Tvrdili, že sú to prevádzkové priestory a služobné byty. Klamú. Ľudia tu bývajú desiatky rokov. Mnohí sú dôchodcovia a dávno na železniciach nepracujú."
Železnice, ministerstvo, poslanci vec neriešia. Namiesto toho dostávajú nájomníci zrazu oznámenia o vysokých, niekoľkodesaťtisícových nedoplatkoch. Denník SME má k dispozícii najmenej 5 svedectiev tohto druhu z rôznych lokalít.
Nitnaus z Trnavskej si myslí, že z nich chcú tak urobiť neplatičov: "To sa im však nepodarí."
(nim)
Autor: NINA MICHALÍKOVÁ
