Moskva 30. novembra (TASR) - Podpisom vyhlásenia o prioritách ďalšej existencie Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) a spoločnou tlačovou konferenciou dnes v Moskve vyvrcholil výročný summit 12 prezidentov SNŠ.
Vo vyhlásení sa prezidenti postsovietskych krajín s výnimkou pobaltských štátov, ktoré v roku 1991 do SNŠ nevstúpili, vyslovili za ďalší rozvoj vzájomného obchodu, vojensko-technickú spoluprácu a spoločný postup v boji s organizovaným zločinom, medzinárodným terorizmom, extrémizmom a šírením narkotík.
Ozbrojené etnické konflikty na území členských štátov by sa mali riešiť mierovou cestou. Dvanásti prezidenti sa v spoločnom vyhlásení zaviazali dbať na dodržiavanie ľudských práv a slobôd. Prezidenti SNŠ vyjadrili podporu ruskému jazyku, ktorý je spoločným jazykom komunikácie.
Prezidenti dnes podpísali aj deklaráciu o budúcom usporiadaní pomerov v Afganistane. Podľa lídrov SNŠ by v budúcej afganskej vláde nemali byť žiadni predstavitelia hnutia Taliban, ktorí na to stratili právo. O budúcom usporiadaní pomerov v krajine by mali rozhodnúť samotní Afganci.
Prezident Ruska Vladimir Putin dnes čestnému hosťovi summitu, exprezidentovi Borisovi Jeľcinovi, udelil najvyššie štátne vyznamenanie Za zásluhy o vlasť 1. stupňa. Práve z Jeľcinovej iniciatívy sa v decembri 1991 zrodilo spoločenstvo postsovietskych republík. Jeľcin za vyznamenanie poďakoval a vysoko ocenil toto "odvážne" rozhodnutie Putina. Na adresu SNŠ prvý ruský prezident vyhlásil, že verí v jeho budúcnosť rovnako, ako veril počas minulých desiatich rokov.
Napriek konštatovaniu Jeľcina, že summit prebehol hladko, čo v minulosti nebývalo pravidlom, záver summitu bilancujúceho 10 rokov existencie SNŠ a optimistické výroky prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina o perspektívach veľkého trhu SNŠ a novej etape spoločenstva poznamenala slovná prestrelka medzi prezidentmi Ruska a Gruzínska.
Putin dnes obvinil Gruzínsko, že poskytuje na svojom území útočisko čečenským teroristom. Podľa neho časť medzinárodného terorizmu má svoju základňu v Gruzínsku.
Prezident Ruska spochybnil obvinenie Tbilisi, že ruské lietadlá v minulých dňoch opäť porušili gruzínsky vzdušný priestor a bombardovali dedinu na severe Gruzínska. "K útokom (ruských lietadiel) buď vôbec nedošlo, alebo nesmerovali proti obciam," povedal Putin na spoločnej tlačovej konferencii prezidentov SNŠ. Aj keď súhlasil so zriadením spoločnej vyšetrovacej komisie, osobne pochybuje či na územie nekontrolované vládou v Tbilisi sa vyšetrovatelia dostanú.
Rozpory medzi členmi SNŠ a absenciu receptu na riešenie lokálnych konfliktov zdôraznilo dnešné vyhlásenie gruzínskeho ministerstva zahraničných vecí, že zvažuje žiadosť adresovanú medzinárodnému spoločenstvu o všestrannú pomoc proti možnej vojenskej agresii Ruska. Podľa hovorcu MZV Gruzínska Kachu Sicharulidzeho v dnešnom svete "je neprípustné bombardovať suverénnu krajinu na základe neodôvodneného presvedčenia, že na jej území sú základne bojovníkov".
Kým Moskva a Tbilisi nenachádzajú spoločnú reč kvôli údajným základniam čečenských separatistov a útokom lietadiel, prezident Bieloruska Alexander Lukašenko svojim kolegom navrhol využiť skúsenosť družby národov z dôb Sovietskeho zväzu, keď národy koexistovali v "spoločnej priateľskej rodine". Podľa Lukašenka to ale neznamená výzvu na obnovu Sovietskeho zväzu.
Prezidenti SNŠ budú v Moskve pokračovať v bilaterálnych rokovaniach. Budúci summit prezidentov SNŠ by sa mal uskutočniť na budúci rok v máji v moldavskom Kišiňove.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) ed
