Moskva 30. novembra (TASR) - Pomoc zničenej ponorke Kursk prišla príliš neskoro na to, aby bolo koho zachrániť. Ak by bola v ruskom námorníctve aj kvalitná záchranárska technika, mohlo 12. augusta 2000 niekoľko ruských námorníkov prežiť.
Vyplýva to zo slov renomovaného ruského vedca z oblasti zbrojárstva Dmitrija Vlasova. Dobre informovaný expert tvrdí, že vie o mnohých materiáloch vyšetrovania a pozná aj celý doteraz nezverejnený list námorníka Dmitrija Kolesnikova.
Vlasov je presvedčený o tom, že ruská admiralita zlyhala pri organizovaní pomoci ponorke. Záchranári ruskej Severnej flotily sa k poškodenému plavidlu dostali o 12 hodín neskôr než skutočne mohli.
K dvom výbuchom torpéd došlo na Kursku so 118 členmi posádky počas manévrov v Barentsovom mori 12. augusta 2000 okolo 12.00 h. moskovského času, ale vrak ponorky záchranári lokalizovali až 13. augusta o 04.00 h. ráno.
Vlasov tvrdí, že viac ako dve desiatky námorníkov zo zadných sekcií ponorky, ktorí sa zhromaždili v priestoroch kormy, zomreli päť až sedem hodín po výbuchoch v dôsledku prenikania vody a splodín horenia do zadnej časti plavidla cez potrubie v spodnej časti ponorky.
"Ak by po výbuchoch (na Kursku) boli okamžite aktivizovaní záchranári flotily, tak by sa k ponorke nedostali o štvrtej ráno 13. augusta, ale ešte v ten istý deň (12. augusta) o štvrtej popoludní. Námorníkom zostávali ešte dve až tri hodiny života," povedal Dmitrij Vlasov pre ruský denník Komsomoľskaja pravda.
Zároveň však poznamenal, že vie o zlom technickom stav zariadení Severnej flotily, preto si nie je istý, či by námorníkom dokázali pomôcť aj v prípade príchodu o 12 hodín skôr.
Námorníci, ktorí sa zhromaždili v priestoroch troch palúb kormy sa snažili obliecť do vodných skafandrov a otvoriť núdzový východ. Ten sa však v dôsledku dvoch explózií a nárazu ponorky na morské dno zaklinil a nedal sa otvoriť. Kolesnikov v liste okrem iného napísal, že do poklopu kovovým predmetom vyťukávali signál SOS.
Väčšina posádky zahynula 104 alebo 130 sekúnd po explózii prvého torpéda v dôsledku výbuchu piatich torpéd. Tlaková vlna a lavína ohňa s teplotou 4500-4800 stupňov Celzia v zlomku sekundy prenikli štyrmi prednými sekciami a zastavila ich až silná priehradka medzi štvrtou a piatou sekciou ponorky, kde sa nachádzali šachty balistických rakiet.
Za chyby pri organizácii záchranných prác a utajovanie havárie pred verejnosťou, ktoré sa neskôr zmenilo na šírenie dezinformácií, nebol doteraz postihnutý žiaden predstaviteľ velenia flotily.
Podľa ruského vedca Dmitrija Vlasova výbuch torpéda na Kursku nespôsobila ani mína z druhej svetovej vojny, ani zrážka s iným plavidlom, ale iba jeho vnútorná porucha. Ostatné dve verzie o zrážke ponorky s mínou či s iným plavidlom, ktoré oficiálna vyšetrovacia komisia doteraz neodmietla, nemajú opodstatnenie.
Za prvotnú príčinu nešťastia Vlasov považuje začiatok chemickej reakcie medzi 1400 kg peroxidu vodíka a 150 kg kerozínu v jednom z torpéd. V dôsledku chemickej reakcie nastalo najprv zadymenie a neskôr požiar torpéda, ktorý vyvolal detonáciu 500-kilogramovej bojovej nálože torpéda.
Vlasov s odvolaním sa na americké i ruské vojenské zdroje tvrdí, že kapitána ponorky Gennadija Liačina o poruche torpéda v prvom odseku okamžite informovali, ponorka sa na jeho pokyn z hĺbky 50-70 metrov za osem až 12 sekúnd vynorila na tzv. periskopovú hladinu a veliteľ poslal štábu flotily nezašifrovanú správu o problémoch so žiadosťou odpáliť torpédo, aby prípadná detonácia nastala mimo ponorky.
"Informujem, že podľa informácií veliteľa úseku torpéd sa na palube nachádza havarijné torpédo. Žiadam o súhlas s jeho odstrelením," požiadal veliteľ ponorky štáb flotily v nezakódovanej správe, ktorú údajne zachytili Američania.
Od flotily podľa Vlasova nasledoval okamžitý súhlas s navrhnutým postupom. Torpédo sa však nepodarilo zo špeciálnej komory včas odpáliť. Vedec tvrdí, že chyby urobili aj námorníci, ktorí pred hroziacim prvým výbuchom utekali z provy do druhej sekcie ponorky.
K explózii došlo vo chvíli, keď ešte nestihli zatvoriť prechod medzi provou a druhou sekciou. V dôsledku toho bol účinok tlakovej vlny pri druhom výbuchu ničivejší.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
