SME
Sobota, 21. september, 2019 | Meniny má Matúš

Disident Jukl: Odpustenie komunistom bola chyba

Karol Hoffmann je prvým česko-slovenským komunistickým pohlavárom, čo sedí vo väzení. Tresty obišli Lenárta, Biľaka, Jakeša, Lorenca i ďalších. Zároveň sa nový český premiér obklopuje mužmi, čo velili zásahom proti demonštrantom v roku 1989. Komunisti ...

Vladimír Jukl, náboženský disident, označovaný za generála tajnej cirkvi. On sám k tomu hovorí: "Rovnako treba oceniť prácu môjho priateľa Silva Krčméryho. On mal 80 rokov nedávno, ja budem mať v apríli. A ak o mne hovoria generál, on je generalisimus." Jukl žije veľmi skromne. V menšom byte je jeho najväčším bohatstvom velikánska knižnica plná duchovných kníh vrátane niekdajších samizdatov. V tej istej izbe má svoju posteľ a písací stôl. Prekvapením je však mobilný telefón a počítač s tlačiarňou v hlavnej izbe. Už 20 rokov je v dôchodku, stále ho však navštevujú mladí ľudia. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ

Karol Hoffmann je prvým česko-slovenským komunistickým pohlavárom, čo sedí vo väzení. Tresty obišli Lenárta, Biľaka, Jakeša, Lorenca i ďalších. Zároveň sa nový český premiér obklopuje mužmi, čo velili zásahom proti demonštrantom v roku 1989. Komunisti sú na vysokých postoch aj na Slovensku, v SIS sú dokonca príslušníci Štátnej bezpečnosti.

Urážať to musí najmä bývalých disidentov. Rozhovor SME poskytol jeden z nich - VLADIMÍR JUKL, ktorý je označovaný za generála tajnej cirkvi. Odpustenie komunistom po revolúcii 1989 považuje za unáhlené.

Útrapy komunizmu ste znášali hrdinsky ba aktívne. V dôsledku týchto udalostí a javov však nezačínate byť skeptický? KSČM má 20 percent, KSS sa dostala do parlamentu. Je naozaj spravodlivosť slepá a hluchá?

Aj môj pobyt vo väzení, aj moja práca v súčasnosti spájajú môj duchovný postoj. V tom je zahrnutá aj prosba Otčenáša, kde sa hovorí - Odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom. Mne neublížili Hoffmann ani Lenárt, ale tí sudcovia a prokurátori, ktorí mi udelili vysoký trest väzenia.


Bolo to 25 rokov, dostali ste ich za velezradu a špionáž. Aj tým sudcom a prokurátorom odpúšťate?

Odpúšťam. Nespáchal som žiadny trestný čin. Myslím si však, že po páde totality mala justícia rýchlo a spravodlivo vyniesť primerané rozsudky týmto ľuďom. Netvrdím, že po čase nemohli byť amnestovaní, to sa robí v každom režime, ale mali niesť za svoju prácu dôsledky.


Stretli ste vo väzení aj bývalých komunistov?

Stretol. Niektorí boli aj popravení.


Uvedomovali si, akému režimu dovtedy slúžili?

Neviem to posúdiť globálne, až tak som s nimi do kontaktu neprichádzal. Stretol som však vo väzení aj jednotlivcov, ktorí nás pri vyšetrovaní bili a psychicky znásilňovali a nakoniec ich vlastná strana tiež do väzenia hodila.


Mali to potom vo väzení zložitejšie?

Neschvaľoval som, aby sa väzni na spoluväzňoch tohto typu vyvršovali. To, že ich rodná strana odsúdila stratou slobody či dokonca špagátom, som považoval za dostatočný trest.


No vy ste podľa prokurátora spadali pod paragraf trestu smrti, nenavrhoval ho však. Otovi Mádrovi z vašej skupiny však navrhol doživotie, vám 25 rokov. Prekážalo im len vaše kresťanské organizovanie sa v rámci skupiny profesora Kolakoviča?

My sme nedemonštrovali zjavné opozičné myslenie, skôr sme nenápadne ovplyvňovali myslenie ľudí v zmysle kresťanstva.


Kto bol Kolakovič, jeho spoločenstvo Rodina?

Katolícky kňaz chorvátskeho pôvodu, na Slovensku okolo seba združoval mladých ľudí. Zdôrazňoval, že sa blíži koniec vojny, v ktorom nacizmus prehrá a premýšľal, akým spôsobom by sa mali kresťania ujať iniciatívy vo verejnom živote. Ako sa dištancovať voči nacizmu. Viacerí katolíci to neurobili - Tisa to stálo život.


Čo sa deje v mysli mladého, 26-ročného človeka, keď ho odsúdia na taký vysoký trest odňatia slobody?

Vďaka Kolakovičovi sme boli na prenasledovanie pripravení. Už predtým nás roky sledovali, najvyšší predstavitelia cirkví boli postupne zatýkaní. Od roku 1948, keď komunisti prebrali moc, sme logicky žili v istote, že skôr či neskôr pôjdeme do basy. Takže po zatknutí prišla akási úľava, že sa to napätie, neistota, diskriminácia skončili. No po vynesení rozsudku sa mi aj tak zatmel zrak. Pochytila ma hrôza z toho, čo ma čaká.


Vo vyšetrovacej väzbe ste boli 10 mesiacov. Ako vás lámali?

Kolakovič poznal metódy vyšetrovateľov zo Sovietskeho zväzu. Predpokladal, že budú rovnaké, veď už vtedy sa hovorilo: Sovietsky zväz, náš vzor. (úsmev) V reále sa metódy striedali. V prvom rade metódy biča a kocky cukru. Jeden vyšetrovateľ na mňa šiel s medovým úsmevom, láskavosťou, ľútosťou, že som sa dostal tam, kde som, druhý hrozbami, krikom, vyhrážaním sa. Zažili sme aj trochu fyzického násilia. Hovorím trochu - preto, že medzi katolíckym disentom a medzi väzňami, čo sa reálne pokúšali o pád režimu, robili rozdiel. Politickí väzni boli vnímaní prísnejšie. Nemálo z nich skončilo popravou, pri kresťanských činiteľoch sa tak dialo len v rámci nevysvetlených úmrtí.


Ako vyzeralo fyzické týranie?

(kľaká si na stoličku a ukazuje) "Kľakol som si na stoličku a pelendrekom ma bili na chodidlo. Alebo ma kopali do holennej kosti. Krútili mi nos tak, až mi začala tiecť krv. Keďže som nespolupracoval, prokurátor mi hneď pred súdom povedal, že dostanem 25 rokov. Sudcovia boli len vykonávateľmi vykonštruovaného procesu."

Vašou prvou väzenskou stanicou bol Mírov a samotka. Chceli vás ňou hneď spočiatku zastrašiť?

Po príchode do Mírova sme dostali väzenský odev, ktorý mi bol veľký. V naivite som požiadal dozorcu o traky. (smiech) Ten to, samozrejme, považoval za provokáciu. Takže ma náčelník väznice okamžite hodil do korekcie, samotky, kde som bol deväť dní v podzemnej cele 2 krát 3 metre o vode a chlebe.


Nemysleli ste si vtedy, že tak prežijete celý trest?

Myslel. To bol môj prvý dojem, ale rozhodol som sa vložiť do rúk Božích. Kľakol som na kolená a začul zvuky zvonu. Odrazu som pocítil absolútny pokoj v duši.


Ako ste prežívali väzenskú samotu? Ako ste žili? Knihami, myšlienkami, nádejou, rezignáciou?

Nepremýšľal som, koľko väzby mám ešte pred sebou, nestrihal som meter ako vojaci, žil som z rána do večera, z večera do rána. Vo večernej modlitbe som prosil Boha, aby mi dal prežiť noc, ráno som ho prosil, aby mi dal silu prežiť deň. Nestrkal som hlavu do piesku ako pštros, ale odsúval som myšlienky na to dlhé obdobie. Radšej som myslel na pozitívne veci - čo som kedysi čítal, o čom sme s priateľmi debatovali, ako sme pôsobili na mladších ľudí. To sme potom robili aj vo väzení.


Tam sa slúžili aj omše, nie?

Slúžili ich vysvätení kňazi, text museli vedieť naspamäť.


Ako sa získavala a rozdávala hostia?

Z nekvaseného chleba v akejkoľvek podobe. Napríklad z napolitánky. Z nej sa odrezala vrchná vrstva z pšeničnej múky. Tá sa rozlámala - na tvare a veľkosti nezáležalo. Často to bolo veľké 3 krát 3 milimetre. Balili sme ich do tenkých papierikov od cigariet a tak rozdávali - aby dozorcovia nič nespozorovali. Jedným z tých, čo to rozdávali, som bol aj ja. Mal som niekoľko partikúl vo vrecku, a keby ma chytili a chceli prehľadať, okamžite by som ich zjedol.


A víno? Ako sa získavalo?

Stačila hroznová šťava. Na lyžičku sme dali kvapku vody, do nej vložili sušené hrozienko, a to do rána vodou nabobtnalo. Ráno po jeho vyžmýkaní sme získali potrebnú šťavu.


Keď vám po 14 rokoch povedali - ste voľný - čo ste cítili?

Najhoršie to bolo na začiatku, v 50. rokoch. Vo väzniciach bolo množstvo ľudí, čo nespáchali žiaden trestný čin, len odsudzovali komunizmus. Potom však začali udalosti hýbať Maďarskom, Poľskom, neskôr u nás. Vďaka tomu ma z Mírova previezli do lágrov, kde bolo voľnejšie, aj keď boli obohnané dvojitým ostnatým drôtom napusteným elektrinou. Každých niekoľko 100 metrov bola veža s dozorcom so samopalom v ruke. Vďaka zmierneniu svetového politického napätia sa u nás uskutočnili v roku 1960 aj 1962 amnestie. Mňa z nich však vyňali. Nebol som prevychovaný. (úsmev) Keď čítali mená amnestovaných a mňa neprečítali, nebolo mi všetko jedno. Nakoniec sa však sovietska politika začala snažiť o dialóg so Západom a ukázať prívetivejšiu tvár, preto zvyšok väzňov podmienečne prepúšťali po uplynutí polovice trestu. Začal sa pre mňa nový život.


Keď ste mali 40. Prežili ste vo väzení najproduktívnejšie roky človeka. Nikdy ste nepociťovali frustráciu z premrhanej mladosti?

Nie. Naopak. Posilnilo ma to.


Z toho ste brali odvahu pokračovať v prerušenej činnosti?

Vtedy už aj súdruhovia komunisti uznávali, že tresty voči nám boli neprimerané. Dokonca ho neskôr prehodnotili z 25 rokov na 10. To som však už bol na slobode. 3 a pol roka som teda takzvane presluhoval. (úsmev) Potom sme pochopili, že nás znovu zatvoriť nemienia a že si môžeme dovoliť nebrať do úvahy ich varovný prst.


Ste považovaný za generála tajnej cirkvi na Slovensku. Okrem organizovania krúžkov a pútí ste vydávali aj samizdaty. Ako sa pripravovali a distribuovali?

Mali sme dievčatá, ktoré texty klepali na tenučký letecký papier, po 10 kusov naraz. Neskôr, s technickým vývojom, pomáhali kopírky. Vytvorili sme sieť, že v každom okrese bol jeden človek, ktorý ich dostal a distribuoval medzi našich. Aby eštebáci nechytili každého, vysielali sme s textami všetkých našich ľudí v rovnaký deň, naraz.


A čo vysielanie tajných správ zahraničiu? Aj tomu ste velili. Ako sa to organizovalo?

Hovorí sa, že to, čo nevieš, sa ani vedieť nesnaž. Pretože to, čo vieš, z teba môžu na výsluchu vytĺcť.


Teraz to vari napriek situácii nehrozí.

Správy sa prenášali napríklad na narezanej a vyprázdnenej kefe. Správy boli písané na tenučkom papieri, aby zabrali čo najmenší priestor. Písali sa na toaletný papier. Takisto sa odovzdávali cez zahraničné návštevy. Neskôr naši odborníci v elektronike zistili, že možno využiť niektoré mestské telefóny, telefónne búdky. Mali sme človeka na Západe, väčšinou sme volali páterovi Hlinkovi, ktorý správu nahrával a večer sa už vysielala v Hlase Ameriky. Komunisti vtedy zúrili.


Pri organizácii sviečkovej manifestácie v roku 1988 ste už tušili, že dôjde k pádu režimu?

(rozhodne) "Áno. Nastávalo oteplenie, v Poľsku už bola optimistická situácia. U nás bol navyše fenomén hojnej účasti veriacich na púťach, čo bola demonštrácia vernosti Rímu. Ľuďom aj to posilňovalo sebavedomie, odvahu."

Súčasná situácia návratu komunistov na vysoké miesta, 20-percentná podpora komunistov v Čechách, sedenie KSS v parlamente, nie je pre vás sklamaním?

Je, ale musíme si priznať, že sme si sami vinní.


Verejne odpustili komunistom práve vaši spoludisidenti Ján Čarnogurský či František Mikloško.

To bola chyba. Unáhlili sa.


Nepociťujete skepsu, keď šéf Štátnej bezpečnosti Alojz Lorenc spokojne chodí po ulici, pracuje pre najväčších finančných žralokov?

Nevonia mi to, ale je zbytočné si dušu napĺňať trpkosťou. To, že bol prepustený, považujem za veľké politické faux pas.


V Českej republike sa čoraz viac intelektuálov pýta, prečo nebola komunistická strana zakázaná hneď po páde režimu.

Áno, tak ako v Nemecku nacisti.


Vy by ste KSČ zakázali?

Bol by som po revolúcii za to. Vtedy som však už bol inde. Počas totality som bol tajne vysvätený za kňaza a po páde režimu som bol rád, že sa konečne môžem verejne a naplno venovať len kňazskej a duchovnej činnosti.


Netrápi vás aj to, že váš bývalý spolupútnik, člen tajnej cirkvi Ladislav Pittner, udržal aj na ministerstve vnútra a aj v SIS bývalých členov Štátnej bezpečnosti?

Do detailov tú situáciu nepoznám, neodvažujem sa ho odsudzovať. Čo ak sa okolie vymeniť snažil, ale nebol schopný. Že tí komunisti tak rýchlo prezliekli kabáty a javili sa byť lojálni. Je to zložité, ale i smutné, isteže.


Vidíte teda zmysel tohto vášho utrpenia vo väzení? Vidíte po 15 rokov od revolúcie zmysel utrpenia 100-tisíc perzekvovaných ľudí počas 40-ročného režimu?

Predsa len sa mnoho vecí zmenilo. Máme plnú náboženskú slobodu, voľný umelecký trh, trhovú ekonomiku, môžeme cestovať všade vrátane Svätej zeme. Je len dôležité, aby sme nezastali a nezostali sedieť so založenými rukami.


Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  4. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  5. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  6. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  7. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  8. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  9. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid?
  10. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  1. Nový Focus ST - exkluzívne vo Ford POP Up Store
  2. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  3. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  4. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  5. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  6. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  7. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  8. Ochrana klímy spojí slovenské mestá a obce
  9. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  10. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú
  1. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 11 790
  2. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu 10 585
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu 9 326
  4. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 964
  5. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 6 653
  6. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz 6 283
  7. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 5 772
  8. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu 5 760
  9. Vyhrajte cestu okolo sveta 5 712
  10. Máte bolesti hlavy či depresie? Vinníkom môže byť intolerancia 5 595

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Sulíkovci predvádzajú kolosálnu nezodpovednosť (týždeň Petra Schutza)

Putin poslal Trumpovi frčku.

Predseda SaS Richard Sulík.

Dane budú nižšie. Kto ušetrí najviac?

Zmení sa daň z príjmov aj nezdaniteľné minimum.

Ilustračné foto.
Momentka zo zápasu Slovan Bratislava - Besiktas Istanbul.
Stĺpček Petra Schutza

Černákov pardon dokonale zapadá do absurdity aj zmenkového príbehu

Dôkazový stav sa zdá byť silný.

Komentátor SME Peter Schutz.

Neprehliadnite tiež

Demonštranti opäť vyšli do ulíc Hongkongu

Mnohí boli oblečení v čiernom a niesli transparenty s nápismi "Revolúcia našej doby".

Študenti pokračujú v protestoch.

Tisíce policajtov je v Paríži pripravených čeliť žltým vestám

Protestujúci sa snažia znova oživiť hnutie žltých viest.

Klimatická kríza je témou Medzinárodného dňa mieru

Sú to preteky s časom, ktoré môžeme vyhrať a musíme ich vyhrať, tvrdí generálny tajomník OSN.

Generálny tajomník OSN António Guterres.

Veliteľ revolučných gárd rázne varuje krajiny, ktoré by chceli zaútočiť na Irán

Ktokoľvek chce, aby sa z jeho krajiny stalo hlavné bojové pole, len do toho, povedal Hosejn Salámí.

Nový veliteľ Revolučných gárd Husajn Salámí.