Rím 9. marca (TASR) - Funkčné obdobie talianskeho parlamentu trvalo regulárnych päť rokov, čo je na Taliansko veľmi neobvyklá vec, komentoval dnes uplynulých päť rokov pôsobenia zákonodarného zboru taliansky denník La Repubblica.
Táto skutočnosť podľa jeho mienky prispela k tomu, že vzrástla miera stability vládneho systému, ktorý za posledných päť rokov prešiel hrboľatou, nekoherentnou a rozporuplnou cestou. Počas päťročného funkčného obdobia sa v Taliansku vystriedali štyri vlády, jedna po druhej, čo je však priveľa na to, aby sa v krajine dosiahla skutočná stabilita, konštatovala La Repubblica.
A hoci už talianska ľavica nebola tým, čím bola v prvých rokoch vládnutia, faktom zostáva, že aliancia ľavice a stredu, ktorá vyhrala voľby v roku 1996, vládla až do 8. marca 2001 s plnou politickou a ústavnou legitímnosťou. A dnes sa pred voličmi prezentuje ako jednotná aliancia, ktorá sa zamerala na reformný proces v európskom kontexte.
A je to práve Európska únia, ktorá sa stala dušou a horizontom ľavého stredu. Nikto nespochybní, že táto legislatúra bola charakterizovaná práve týmto: vstup Talianska do európskej menovej únie krajine zabezpečil medzinárodnú dôstojnosť a dôveryhodnosť, pomohol mu pripojiť svoj vagón k vlaku obnovy kontinentálnej ekonomiky a urobil z neho aktívneho a integrovaného člena historického procesu prebiehajúceho v Európe.
K tomu všetkému dali svoj súhlas občania a to aj napriek obetiam, ktoré musí Taliansko priniesť kvôli "parametrom" Maastrichu. To všetko vďaka dôveryhodnosti vlády vedenej Prodim a Ciampim, vďaka zodpovednej politike ľavice, ktorá obrátila taliansku buzolu na Európu, znášajúc sociálno-politické dopady v záujme ozdravenia ekonomiky, zdôraznila La Repubblica.
Všetky talianske vlády za uplynulých päť rokov odviedli veľmi dobrú prácu: tak napríklad Romano Prodi sa z vládneho paláca Chigi dostal až na čelo Európskej komisie a Carlo Azeglio Ciampi zasa do prezidentského paláca Quirinale, alebo Massimo DďAlema, ktorý vedel ako viesť krajinu počas vojny v Kosove či Giuliano Amato, ktorý vedel robiť kompromisy a stal sa autoritou v krehkých a citlivých časoch, v ktorých sa zrodila jeho vláda.
Tak ako DďAlema aj Amato po Prodim dosiahli výrazné úspechy v oblasti ekonomiky, vzdelávania, bezpečnosti a sociálnej a fiškálnej politiky. Vydobyli Taliansku miesto na medzinárodnej scéne. V talianskej ústave zakotvili zákon o federalizme, ktorý upravuje vzťahy medzi centrom a perifériou, slabými a silnými regiónmi. Schválenie zákona o federalizme Senátom sa stalo vo štvrtok posledným aktom talianskeho parlamentu.
Dnes sa však začína volebná kampaň a je len na talianskom voličovi, ako sa rozhodne: pre tú istú reformnú vládu Francesca Rutelliho, ktorá vládne v celej Európe alebo pre berlusconizmus a jeho dve "európske anomálie" - Finiho a Bossiho. No toto je voľba, pred ktorou bude stáť taliansky volič až v máji, uzatvára La Repubblica.